Sloboda v myslení, teda aj slobodná vôľa

Autor: Marián Pillár | 18.10.2012 o 19:15 | (upravené 12.4.2014 o 14:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  134x

Máme dvoc ľudí - Janka a Petra. Ján verí v determinizmus ľudského konania a myslenia. Teda verí, že fenomény jeho osobnosti, jeho činy, myslenie až niekde na atomárnej úrovni sú vlastne iba konštaláciou jednotlivých génov, vplyvu socálnych podmienok, súčinosťou bio-chemických procesoch v CNS.

Verí teda na základe prečítania pasáže z knihy psychopatológia každodenného života od Freuda, že ak sa rozhodne v určitom čase a na určitom priestore vyvolať si z hlavy nejaké číslo, alebo meno, to bude vlastne iba vektorovým súčinom daných podmienok. Teda ak namodelujeme iné prostredie, iný základný genetický materiál, bude dané číslo, či meno iné a to isté platí aj o ostatných okolnostiach života. Ján si to dokazuje introspekciou. Vezme si určitú časť svojho života, napríklad či mohol alebo nemohol zjesť zákusok v danom čase a priestore. Povedzme, že ho zjedol. Postupne si introspekciou nájde kauzálne súvislosti, ktoré viedli k tomu, že daný zákusok sa dostal v čase a v priestore tam, kde bol a že na základe neuro, psycho, analytických determinantov sa v tom čase nemohlo konať iné dianie ako to, že zákusok bol zjedení. Opiera sa o výsledky neurovedy, psychológie a psychoanalýzy a vlastne o výsledky vedy ako takej.

O čo sa teda opiera veda? Janove presvedčenie, o tom, že on a aj ostatný ľudia sú v konečnom dôsledku iba stroje, ktorých konanie je predurčené, ale nemôžeme to z určitosťou predvídať, pretože tu máme obrovský počet determinantov, a vlastne môže subjekt predikovať sám seba? Takto podľa Jána je každý vlastne "neslobodný", ibaže väčšina ľudí o tom nevie, alebo si mylne myslia, že sú slobodní. Ale ak je každý človek neslobodný, tak potom aj on, a ak si pod množinu neslobody nutne pripútame aj jeho štýl myslenia, tak nám vyjde, že on je neslobodný vo svojom zmýšlaní, pretože myslí na základe metodológie modernej pozitívnej vedy, a tá je postavená na báze kauzality. Ján je tiež neslobodný v tom zmysle, že ho obmedzuje vlastné rozumové myslenie, ktoré dáva kauzality do reťazca, pričom on sám uzná, kedy je ten kauzálny reťazec pevný a dostatočný.

Kauzalita, ale stojí na príčine, a tú dokážeme s konečnou platnosťou uchopiť? Akákoľvek veľká a dokonalá teória všetkého diania, môže byť prekonaná. To dáva skeptické tvrdenie, že príčina je vlastne iba sila zvyku. Skutočnosť je teda akoby dotváraná. Ján je teda svojím zmýšľaním obeťou svojej doby. A kto vytvára ten Zeigest doby? Je to samotný Ján (alebo je možné, že je to samotný Ján), pretože on sám si určuje, čo je dostatočná kauzalita, a čo je pravdivé. Janove zmýšľanie je de facto pravdivé, ale rovnako bude v rovnakom čase pravdivé aj zmýšľanie Petra, ktorý verí na slobodnú vôľu, pretože je kresťan, nevie nič o vede, ani o psychoanalýze.

Ale to nie je relativizmus pravdy, je to skôr objektívna pravda v dvoch subjektoch.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?