Kde je vlastne nezmysel?

Autor: Marián Pillár | 6.4.2014 o 17:15 | Karma článku: 2,55 | Prečítané:  162x

Ku mnohým problémom sa nedostávame priamym útokom na danú vec, ale okľukou cez rôzne finty, alebo analógie. Takto prenášame určité vlastnosti, alebo problémy jednej veci na druhú, až zistíme, že princíp fungovania je akosi všade rovnaký. To platilo už v začiatku toho, čo my ako západná civilizácia voláme filozofia, teda pomyselný začiatok vedy, alebo transcendentálneho uvažovania. Tálesa z Milétu voláme filozofom, preto, pretože zjednotil mnohé veci v jedno, teda vyslovil hypotézy, podľa ktorej sú všetky veci vodou.

 

Musíme si uvedomiť, našu abstrakčnú schopnosť pri utváraní nášho obrazu sveta. Teraz pojem svet budem používať v zmysle pohľadu na veci sociálne, teda všetko to, čo nazývame pohľadom na  kategórie nášho správania, štýlov myslenia, a pod. Mám pocit, že v celej Európe, a u nás asi najväčšmi ešte stále dýchame vzduch naplnený marxistickou ideológiu. Tá je v podstate veľmi jednoduchá, existujú dva vzájomne prepojené skutočnosti sveta, a to materiálna základňa a jej duchovná nadstavba. To prvé je základom toho druhého a vždy má kauzálne navrch nad tým druhým. Pomaly každá kniha spred roka 1989 ktorá sa zaoberala sociálnym svetom začínala vysvetľovaným tejto hypotézy, ktorá bola ponímaná ako pravda, pravdivejšia, než to, že obloha je modrá. Iste veď to v našej mysli funguje, veď nerozmýšľame náhodou v kategóriách, ktoré sú prepojená na materiálnu základňu, teda bohatstvo, alebo v širšom slova zmysle na ekonomické systémy? A z toho usudzujeme ako si ten daný človek, alebo spoločnosť nažíva? Stačí ak sa niekto pozrie na upraveného muža v obleku a na človeka v starých vyťahaných teplákoch. Toho prvého dáme do kolónky, manažér, podnikateľ, a toho druhého do kolónky bežný človek. Možnože zo mnou nebudete súhlasiť, ale v našej mysli už budeme projektovať spôsoby myslenia a životných cieľov, hodnôt, podľa vonkajšej matérie, až pokiaľ tých dvoch mužov nespoznáme osobne.

To isté sa týka pohľadu na spoločnosť. Neučia sa deti v škole dejepis podľa princípu bojujúcich tried, medzi sebou? V praveku neboli triedy, tie vznikli až neskôr ako dôsledok sociálnej nerovnosti, bolo tu otroctvo, stredoveký hierarchický sociálny systém, nastáva obnova v renesancii, nástup meštiactva, veľká francúzska revolúcia, kapitalizmus, priemyselná revolúcia a pod. Stačí sa opýtať, prečo vznikla prvá svetová vojna? Čo sa nám dostane? Veď to vzniklo pretože Nemecko chcelo byť rovnako bohaté ako ostatné krajiny, prečo vznikla druhá svetová vojna?, no z hospodárskeho krachu nemecka, prečo Kolumbus objavil Ameriku?, pretože chcel objaviť novú cestu do indie, teda ekonomický dôvod. Vojny si akosi vždy spájame zo ziskom, poviete si, ale čo si už s ekonomikou nespájame? Veď prečo ísť študovať vysokú školu? No preto, aby som mal v budúcnosti lepšie platenú prácu, takto znie častá odpoveď. Vždy si myslíme, že ekonomická stránka vecí je prvotná a vždy nás uchráni, ale de facto je to ešte optika starého režimu. Veď každá politická strana nám sľubuje nové Švajčiarsko na našom území a my sa akosi vždy nechávame nachytať. Ale ktorá strana sľubuje princípy, ktoré sú vyššie ako ekonomické, teda to, čo nazývame hodnoty? Možnože niektoré sa o to pokúsili ale stačí si pozrieť bilbordy a mať otvorenú myseľ a zistíme, že to všetko sú frázy, ktoré sú snáď ešte formálnejšie, než vzorec pytagorovej vety.

Kto sa napríklad zaujíma o duchovný rozvoj mladých ľudí. Jasné, každý sľubuje prácu, ekonomiku, ale koho už zaujíma, že mladý ľudia nemajú životný cieľ, že sa tešia na víkend, kde sa niekde bezhlavo strieskajú, nafetujú, a pod. A my si povieme, že sú to mladí, teda hlúpi ľudia, majú na to právo, je to iba puberta, alebo to, že ak budú mať prácu, teda ekonomickú základňu tak sa premení aj ich duchovná nadstavba. Alebo tú všetku ťarchu viny zvalíme  na masmédiá a my si umyjeme ruky ako Poncius Pilát. Alebo nad tým všetkým iba kývneme hlavou, pokrčíme plecami a povieme, to všetko je na mňa moc, sú to nejaké systémy a nemáme šancu nad nimi zvíťaziť.

A ak budeme mať dvojnásobné platy, tak kde budeme investovať tieto naše papieriky a kúsky plechu, ktoré symbolizujú ľudstvo? Tak si budeme čapovať Heinekena a opíjať sa s Írskej wisky? Nateraz som abstrahoval od ekonomického problému inflácie.

Dá sa vôbec, táto hypotéza vyvrátiť? Vždy môžeme povedať, že skutočnosť je postavaná inak, a že sú to práve duchovné veci, ktoré sú primárnejšie ako tie ekonomické. Ale musíme mať na pamäti, to že nie je v našich silách vymaniť iba jednu časť tejto skutočnosti, aby sa pozreli na tú druhú nezávisle, teda vo fyzikálnom slovníku pohľadom Božieho oka, akosi zhora. Čo by to bola za spoločnosť, kde by existovalo iba právo, umenie, veda, bez ekonomického zabezpečovania, a naopak. Z toho usudzujem, že tento princíp je čisto filozofický, a vôbec nie vedecký. Apropo, ak sa už bavíme o pohľade na ľudskú skutočnosť, cez optiku humanitných vied, ako sú psychológia, sociológia, história, politológia, tak môžeme povedať, čo je vlastne v týchto vedách nezmysel? Nie je to náhodou tak, že každá teória v sociálnych vedách sa zakladá na axiómoch, ktoré sú vlastne metafyzické, teda nemôžeme ich vyvrátiť? Tak je vlastne všetko pravda, je iba otázkou akého stupňa podľa našich merítok. Vo veľkej miere je tomu tak napríklad v psychológii. Tá hodnotí človeka podľa kvantifikácie a nikdy nezabudne dodať, že v niektorých prípadoch je to možné, že je to inak. Teda je to asi tak, že niekto povie, že je to často biele, ale v určitých momentoch to môže byť aj čierne. Má vlastne takáto výpoveď nejakú výpovednú hodnotu?

Skúsim tento príklad ozrejmiť na niektorých konkrétnostiach. Napríklad posúdenie psychickej poruchy je daná z troch pohľadov. Po prvé ako štatistická odchýlka od väčšinovej populácie, po druhé ako kultúrna odchýlka a po tretie ako nespokojnosť daného subjektu. Ja si myslím, že jedinec, ktorý je nespokojný, je preto nespokojný, pretože vie, že je iný, a tá inakosť je nutne spojená s kultúrnou odlišnosťou vnímania sveta. Môže nastať situácia, ktorá spadá čisto iba do prvého rámca, teda do štatistiky, ale nie do odchýlenia mimo kultúry?

Druhý príklad sa týka psychologických testov na vybavenie zbrojného preukazu. Po tragickej streľbe v Bratislave, sa javilo ako rozumné riešenie tieto testy vybaviť pre tých ktorý sa chcú zmocniť zbraní. Ale ak jedinec, ktorý prejde týmito testami, niekoho nedajbože zastrelí, tak psychológ má vždy výhovorku, že tieto testy hodnotia iba aktuálne duševné rozpoloženie osobnosti, a pod vplyvom skutočností, môže aj ten najväčší kľudas, strieľať ako kovboj na divokom západe. Znova tu máme alibistický princíp, ktorý vraví, môže to byť tak, ale aj inak, teda všelijako. Týmto nechcem povedať, že tieto testy máme zrušiť, alebo že máme zrušiť všetky naše sociálne vedy, iba chcem upozorniť, na niektoré nedostatky, ktoré ja takto vnímam.

Ako som na začiatku tejto úvahy podotkol, na tieto myšlienky, som prišiel cez okľuku. Urobil som projekciu myšlienky Kopernikovského obratu od Kanta v Kritike čistého rozumu na sociálne vedy. Kopernikovský obrat u Kanta vraví, že to čo poznávame, to nie je čistá realita, ale sú to vlastne iba naše myšlienky, za ktoré sa my nemôžeme dostať. Čistý nezmysel, takto vypadáva, pretože svet je iba náš.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?