O týraní, ale trocha inak.

Autor: Marián Pillár | 14.5.2014 o 13:52 | (upravené 31.8.2014 o 19:40) Karma článku: 1,76 | Prečítané:  328x

Zrejme nie je tomu tak dávno, kedy sa na našich televíznych obrazovkách začali objavovať reklamné spoty, ktoré upozorňujú na problém domáceho násilia a jeho ignorácie okolím. Každá piata žena by mala byť podľa týchto spotov týraná, fyzicky, psychicky, alebo ekonomicky. Vznikajú tu klasické otázky, typu : čo sa deje v súkromí našich domov, bytov, a prečo sa deje, to čo sa deje? Kde sú príčiny tohto nechceného a zlého javu?  

Ako prvá klasická odpoveď sa nám núka – je to výsledok socializácie mužov a žien, podľa ktorej má mať muž široké ramená, starať sa o ženu, kontrolovať ju, teda byť aktívny voči svetu, a žena má byť jeho presný opak – vyčkávajúca, pasívna. Túto hypotézu podoprieme štatistikami, psychologickými výskumami, sociologickými kategóriami, až by sme mohli dôjsť ku etológii, neurológii, sexuológii a ktovie ku čomu ešte. Ženy tu vystupujú ako pasívny prvok, ktorý iba čaká na to, ktorý muž ju osloví, ona sa zamiluje, zatvorí sa do mýtusu „toho pravého“ a po určitom čase vznikne problém týrania. Povieme si, že sa to všetko je zodpovedný muž, societa a pod.

Ale čo sa stane ak povieme, že za to nemôže muž, ale ženy? Tak z pasívneho, vyčkávajúceho subjektu, urobíme aktívny subjekt. Pretože ak za niečo môžem „ja“, tak to niečo môžem zmeniť, a naproti tomu ak za niečo ja nemôžem, tak čo potom s tým problémom? Tým nechcem obhajovať mužov, ktorý tie ženy týrajú. Vždy sme obklopený svetom, ktorý sa rozkladá na fenomény, ktoré si vysvetľuje tak, ako nás to naučili doma, v škole, televízii, kamaráti a ktovie kde všade ešte. Z toho by vyplývalo, že my vlastne nepoznávame svet, ale iba vlastné názory na jeho fenomény a veľmi často, ak nie neustále sa riadime iba podľa našich - vašich názorov. Ak ženy budú neustále lamentovať, nad tým, že to násilie vytvárajú iba muži, a oni sú pasívne, tak budú pasívne, a pasivita znamená nechať nech ten druhý robí. A naopak ak ženám povieme, že za veľa vecí nemôže spoločnosť, psychológia, neurológia, ale že to vlastne ony za to môžu, tak z nich dokážeme urobiť sebavedomé bytosti, ktoré nebudú vyvolávať do dámskych magazínov, s problémami typu „Manžel ma trápi čo mám robiť“? Pod tým pojmom trápi sa skrýva význam chorobne žiarli. Tak moja bežná logika vraví – ak sa mi niečo nepáči na tom druhom, tak mu to poviem. A musím mu to povedať, pretože v tomto prípade to nie je neznámy hlučný chumaj z krčmy, ale človek s ktorým žijem, a ktorý má byť podľa titulu manžel môj najbližší, alebo jeden z najbližších. Ak tam nie je priama slovná komunikácia, otvorenosť, uchyľujeme sa ku gestám, mimikám, rituálom a pod. A na ký fraz tu máme slová? Tak mu to poviem, a ak nezaberie ani druhé upozornenie, tak čo iné mám robiť, ako kopnúť mu do hlavy, a ísť preč? Vypisovať po rady na internetové fóra, alebo do telky?

Problém aktivity/pasivity voči svetu je nájdený aj v psychológii od Rottera v tzv. locus of control. Locus of control (miesto kontroly) – označuje dva typy vysvetlenia fenoménov vo svete. Diferencuje sa tu vnútorné a vonkajšie miesto. Praktický prípad – ak ako študent dopadnem zle na skúške, tak sa môžem vyhovárať na to, že som sa málo učil, alebo na to, že učiteľ si na mňa zasadol, boli ťažké otázky, nemám na to gény, mozog a pod. Ten prvý prípad je ukážka vnútornej a ten druhý prípad vonkajšej kontroly. Asi neprekvapí, že úspešnejší, snaživejší, a šťastnejší ľudia sú v tej prvej skupine. Nateraz abstrahujem od celkového, až metafyzického chápania reality, typu aj keď sa všade budem snažiť na svoje maximum, aj tak Boh / náhoda / osud to všetko zariadi po svojom.

Kde sa naučiť takto ponímať svet? Skúsme najprv poháňať malé veci, a až potom väčšie až najväčšie. Ťažko podľa môjho názoru zmeníme politickú situáciu v krajine, ak sa nedokážeme ozvať ani na fakt, že máme zle načapované pivo pod ryskou, a pod. Nemôžeme nadávať na prezidenta, ak si nevieme upratať pravdu u svojich najbližších kamošov.

Ale nie je to tak jednoduché, ako sa teraz vidí. Určite mnohí budú namietať, že z tých oblastí, ktoré naša spoločnosť chápe ako psychopatologické – teda ich vlastne nechápe, alebo chápe odlišnými pojmami, vystupuje problém tvz. bludného myslenia, kedy by si osoba nedokázala urobiť dostatočný odstup voči svetu. Tak manželka tyrana má pocit, že je to práve ona zodpovedná za to všetko čo sa deje, ona dáva podnety svojmu tyranovi na bitku, síce z pohľadu nezainteresovaného diváka z vonku je to číry nezmysel. Osobne si myslím, že ide o problém "všetkého“ – ak manželka sa cíti byť zodpovedná za to „všetko“, tak ona vlastne nie je zodpovedná za nič a nakoniec je veľmi pasívna. Každý myšlienkový akt, alebo pojem, ktorý je príliš široký sa začne vytrácať a strácať svoj zmysel až prestane reálne existovať v našom povedomí. Zdanlivá aktivita sa začne pretvarovať na veľkú pasivitu. Preto zrejme správnejšie by bolo tvrdiť, že za mnohé fenomény sme zodpovedný mi, ale nie za všetky fenomény. Všetko de facto nejestvuje.

Ale skúsme si položiť navonok nezmyselnú otázku o tom, či je vôbec morálne legitímne pomáhať týraným ženám? Máme právo zasahovať do vzťahu dvoch ľudí? Právo na to, aby sme dávali v školách informácie o štatistikách, ktoré vravia, že muži v rámci evolučnej teórie sú promiskuitný samci, chcú tie ženy, ktoré majú veľké pery, hebkú pokožku sú živelné a majú väčšie poprsie? A ženy chcú svalnatých, alebo bohatých frajeríkov? A často krát sa stáva, že ženy ktoré opustia tyranov si nájdu iných podobných tyranov. Ak veľa ženám imponujú takýto muži, tak máme im pomáhať? A týmto prehováraním, pomáhaným akoby sme ich smerovali inde, ale máme vôbec na to právo a ak áno, tak odkiaľ je to právo legitímne? Odkiaľ sa berie naše každodenné právo na lekárske zásahy do tiel, na väznice, popravy, školy, legalizáciu prostitúcie, sexualitu v reklamách a tak?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?