reklama

Prečo pijeme alkohol?

V niektorých špecifických časoch ako napríklad na Vianoce alebo na Veľkú noc sa pokúšame vysvetliť určité špecifické ľudské fenomény. Na Vianoce a Veľkú noc je tomu napríklad u fenoménov náboženskej viery, lásky, darčekov, príbeho

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Asi nie je náhoda, že tento článok píšem na Vianoce. Sú rovnako ako aj druhé veľké sviatky - Veľká noc z pohľadu bežného človiečika iba o konzumácii alkoholických nápojov. Veď sú sviatky, tak si daj, povedal by klasik a už má v sebe nové poldeci. Každý náboženský alebo svetský sviatok je u nás sviatkom preto, pretože je "sociálne dovolené" piť väčšie množstvo alkoholu ako po iné dni. Veď sa on opil preto, pretože mal narodeniny, alebo meniny, alebo spravil niečo svetsky významné, napríklad dieťa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak sa na to pokúsime pozrieť zo širšej perspektívy, tak by sme mohli povedať, že alkohol rovnako ako sviatky súvisia s odbúraním každodennosti. Každodennosti, ktorá nás dokáže mechanicky ubiť rovnako dobre ako naša práca. Každá spoločnosť od tých najnižších primitívov v africkom pralese až po najvyššiu civilizovanú spoločnosť delí svoj čas na dobu sakrálnu a dobu profánnnu. To profánne je synonymom pre každodennú prácu vo fabrike, a rutinný život v domácnosti. Profánny čas je časom rozumu, disciplíny a povinnosti. Ak sme v práci, tak cítime našu sociálnu povinnosť pracovať - chceme byť tými najlepšími v tom najcivilizovanejšom zmysle. Chceme pochvaly za náš pracovný výkon, za našu distingvovanosť, chceme aby nás ponímali ako kultivoaných ľudí. Dolieha na nás profánnosť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sakrálny čas je naopak veľmi živý, nespútaný, iracionálný, vášnivý. Je opakom toho profánneho. Freudovskou terminológiu by sme mohli povedať, že v sakrálnom case je na výslní naša pudová cast - teda - "Id" a v profánnom prevláda naše "superego". Bežný človek sa zmieta medzi týmito dvoma protipólmi. Sakrálne bolo v minulosti (aj teraz) späté s transcendentálnym náboženským poňatím, o ktorom sa píše, že to dnešní človek stratil. Pojmom "transcendetálne" totiž sémanticky narážame na hranicu toho čo ako racionálne bytosti dokážeme vyjadriť. Dnešný človek môže povedať : "tento obraz je tak krásny, že už nedokážem opísať jeho krásu", alebo "zážitok v kostole ma tak napĺňa, že to nedokážem opísať". To môže povedať, ale ako tomu vnútorne verí, to je otázka do inej kategórie. Tam kde minulé transcendentálne zážitky odchádzajú do úzadia musíme mať pripravené niečo čo to dokáže nahradiť. Nemôžeme predsa po celý čas iba pracovať a ticho znášať sociálny útlak druhých a taktiež útlak samých seba. Je už pritom asi irelevantné do akej miery sú dané zážitky naozaj pravdivé v tom zmysle že sú transcendentálne. Ak dokážu tieto fenomény pôsobiť ako účinná náhrada za mýtické či náboženské rituály, tak fungujú. Prinajmenšom z toho pragmatického hľadiska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Nahradením transcendentálnych zážitkov sú dnes drogy, u nás najčastejšie alkohol a nikotín, snaha poprieť sakrálnosť profánnym, komerčnou zábavou a pod. Otázka pre tento odstavec by mohla znieť: Ako prinavrátiť sakrálnosť do našich životov? Tak že budeme chodiť častejšie do kostola? Budeme tam spievať? Budeme čítať životopisy svätcov, alebo starý zákon? Ak to budeme robiť cielene tak účinok bude minutý. Skúsme sa na svet pozerať inými očami ako doteraz. Pozerajme sa na svet nie ako na účelné usporiadanie dielo, ale ako na impresionistický obraz pretkaní kubizmom. Skúsme dať priestor náhode, napríklad tak že si určime nejaké možnosti, ktoré nebudeme mať vo svojej moci, ale dáme moc minci, ktorá za nás rozhodne. Nepresunie sa časť sakrálneho do nášho profánneho? Klasik by ma odtrhol : Čo ak niekto sa rozhodne medzi možnosťami piť borovičku alebo vodku, hodením mince? Ja odpovedám, on vie, že si dá oboje, no nateraz tá minca zvíťazila v danom momente. Vojna sa skladá z bitiek a ak vyhráme aspoň jednu bitku, vyhráme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhá príčina nášho "pytia" je to, že alkohol je najbežnejší inhibítor úzkosti. Úzkosť v sakrálnom svete sa berie ako niečo čisto patologické, čo preniká jadrom človeka a čoho sa musíme rýchlo zbaviť. Psychológia vraví, že úzkosť vzniká z príčin ako genetická predispozícia, zlé zážitky z detstva, nízke sociálne postavenie, zlé terajšie okolnosti. To všetko koreluje s mierou prežívanej úzkosti a keďže úzkosť je nedobrá charakteristika, musíme sa jej zbaviť a alcohol je najdostupnejší a pomerne sociálne uznávaní prostriedok. Ale aj ak by sme zbavili človeka všetkých možných hore uvedených príčin úzkosti, ešte nemáme vyhraté. Človek si môže žiť ako prasa v bavlnke, no úzkosti sa len tak ľahko nezbaví. Možnože je to asi pre mnohých iba nábožensko - filozofický blábol, no človeka od narodenia ťaží úzkosť už vôbec z toho že má život. Nech by bol človek aj vlčím dieťaťom, úzkosti z toho, že je na tomto svete a navyše z vedomia toho že raz z neho odíde sa nezbaví. To totiž definuje človeka, jeho strastipulné prežívanie tohto absurdného sveta. Vzniká otázka ako sa zbavím tejto úzkosti, ktorá je zo mnou od môjho počiatku? Môžem piť alkohol, môžem brať všetky možné psychiatrické lieky, no uvedomím si že tieto preparáty iba dokážu premaľovať pravú úzkosť asi tak ako my maľujeme niektoré veci z jednej farby na druhú. Podľa mňa ide o ten princíp podľa ktorého poznatok o človeku zmení aj samotného človeka. Je iné ak viem, že úzkosti sa nezbavím pretože to alebo ono, alebo ak viem, že pijem kvôli úzkosti ak to neviem. V prípade prvej možnosti sa už dokážem ako tak reflektovať pri tom poldecáku, než ako v prípade druhej možnosti.

Na záver dám asi najjednoduchší výklad. Ľudská prirodzenosť je veľmi tvárna. Ak človek vidí okolo seba samé krčmy, tak pôjde do tých krčiem, pretože nič iné sa mu neponúka. Ak by videl samé knihy, tak by otvoril knihu a začal by čítať. Na túto schému reagujú reklamy. Ako docielime to, aby ľudia viac telefonovali? Tak, že ich vystavíme novým reklamám. A ak si povieme, že ľudia už nemôžu viac telefonovať, pretože si už vlastne všetko povedali, jednoducho urobíme novú reklamnú kampaň. Ide teda o jednoduchý princíp snehovej gule.

Marián Pillár

Marián Pillár

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  69x

No ťažko objektívne písať o sebe. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu