Štyri momenty lásky

Autor: Marián Pillár | 23.3.2015 o 19:09 | (upravené 25.3.2015 o 16:38) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  137x

Ak sa opýtame dnešného bežne vzdelaného človeka čo je to láska, často nám odpovie, že je to „druh chemickej látky, ktorá vzniká v mozgu“. Istotne v takýchto odpovediach badať vieru v modernú vedu. Ale ak sa pozrieme bližšie na túto odpoveď, zistíme, že sú niektoré problematické body. Nie to náhodou tá spleť neurotransmiterov iba účinok lásky, teda zamilovanosti? Čo predchádza tvorbe neurotransmiterov, ktoré súhrne označujeme ako láska? Ak sú to neurotransmitery ako oxytocín, seretonín, a pod. tak tieto materiálne prenášače vzruchov musia vzniknúť z niečoho prvotnejšieho? Ich úlohou je potom pripraviť telo a myseľ na niečo, pozitívne, a na sex. Dá sa povedať, že láska sa produkuje pomocou tautologickej premisy, rovnako ako tvrdíme, že násilie plodí násilie. Láska produkuje lásku. Ale nechcem tu do podrobna rozoberať materiálne – neurologické príčiny a účinky tohto citu. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim pozrieť na lásku skôr sociologickou optikou.

Vezmime si na paškál slogan ktorý sa často s láskou spája a to je „ten pravý, pravá“. Iste môžeme tvrdiť, že takéto slogany nemajú nič do činenia s objektívnou pravdou a sú to iba mýtické prvky modernej spoločnosti. Také obecné bláboly. Ale ak sa daný obecný blábol používa a má v spoločnosti nejakú funkciu, tak môžeme tvrdiť, že to nie je subjektívny slogan, ale v rámci danej spoločnosti je to objektívny jav. Ináč sociológ by musel subjektivitu sloganu vysvetľovať iba v rámci určitých medzí relatívnosti, teda napríklad ku druhej kultúre z hľadiska miesta, alebo času.

            Zo sémantické hľadiska by sme mohli povedať nasledovné : predstavme si, že každý obyvateľ danej kultúry má pridelené určité číslo. Chlapci majú modré čísla a dievčatá červené čísla. V temnom kúte, kde sa odkladajú použité mucholapky, tak niekde na každého čaká jeho proťajšok s rovnakým číslom. Ak ja mám číslo 31 tak moja pravá ženská polovička bude mať rovnaké číslo ako ja. Osud nás dá, alebo nedá dokopy a vďaka týmto spoločným číslam budeme šťastný. Nateraz nevedno na koľko, ale budeme.

            Čo však označuje dané číslo? Úlohou každého človeka je dešifrovať symboly kultúry, ktoré majú označovať určité hodnoty/intencionálne stavy iných ľudí/paradigmy zmýšľania a pod. Tieto kódy vytvárajú špecifický ľudský svet, ktorým sa ako tak odlišujeme od sveta zvierat. Keďže sa jedná o veľmi abstraktné útvary, je dešifrovanie týchto symbolov zložitejšie, ako dešifrovanie jednoznačných explicitných pokynov, napríklad pri programovacom jazyku. Skutočnosť, že tieto symboly sú našou súčasťou nám môže brániť v ich dešifrovaní. Preto iba tvrdím, že moje dešifrovanie lásky je iba mojím názorom. Zatiaľ. V postmodernom svete sa naše myslené číslo spája s vytváraním našej identity. Vzhľadom na to, že žijeme v relatívnom svete náhod, štastia, možností akéhokoľvek druhu, číslo je vo väčšine prípadov dané našou činnosťou. Alebo možnože lepšie by som povedal, že my si myslíme, že si číslo vytvárame našou činnosťou. Potrebu čísla vytvára spoločenská situácia. Ja osobne, teraz vypichnem 4 body, cez ktoré sa vytvára naša osobnosť, teda naše číslo.

  1. Zrkadlo. Bájny grécky príbeh zaznamenal mladého narcisa, ktorý sa zaľúbil do svojho odrazu na vodnej hladine. Narcis si však myslel že na vodnej hladine nie je on, ale skutočný druhý človek. Vždy ak sa pozeráme do zrkadla, tak vytvárame náš pocit vlastnej identity. Koľkokrát sa denne pozrieme do zrkadla? Dajme tomu, že muži 10 krát a ženy 25 krát. Vytriasaním sa pred zrkadlom zisťujeme či sme pekný na tvári, máme pekné telo, vieme porovnať naše telá s telami inými. Snáď okrem fotiek, nemôžme vidieť našu vlastnú tvár tak často ako v zrkadle. Ak by sme sledovali život dvoch ľudí, pričom jeden žije v dome bez zrkadla a druhý pre nás už v klasickej zrkadlovej kultúre, zistíme že ten druhý má silnejšie zaznamenané to číslo, s ktorým si ide hľadať druhú polovičku. Vďaka zrkadlu vieme, ako na tom výzorovo sme a preto si hľadáme výzorovo nám podobných. Na našej rovine. Nie je asi náhoda, že selfie sa vykonávajú pred zrkadlom a vždy si vzdychneme ak selfie vytvorí pohľadný človek.
  2. Detská izba. Teraz sledujme životný osud dvoch ľudí, jeden žije zo svojimi súrodencami, v malom byte, a druhý má šťastie, žije vo veľkom rodinnom dome, kde má k dispozícii svoju vlastnú detskú izbu. Každý pocit samoty, vytvára nový priestor pre naše vytváranie. Ak nie sme samy, tak naše ja ani nemôže mať priestor na to aby vzniklo. Predstavme si situáciu, ak by v kasárňach mal každý vojak samostatnú izbu a mohol by nosiť oblečenie a účes podľa ľubovôle. Z takejto skupiny by vzniklo všeličo, ale ťažko jednoliaty celok, ktorý robí armádu armádou.
  3. Reklama. Úlohou reklamy a to takmer akejkoľvek je vytvoriť dopyt pre výrobok/službu, ktorá nás má urobiť jedinečným. Ak si kúpim novú zubnú kefku, budem nový človek s touto zubnou kefkou. A tá zubná kefka zo mňa urobí niekoho, ktorý je kvôli nej identita. Predtým som túto vlastnosť nemal, ale teraz kvôli výrobkom už som niekým. To isté markantne platí o takých službách / výrobkoch, ktoré prezentujeme navonok, ako drahé oblečenie, domy, autá, priateľky a pod.
  4. Práca. Vraví sa, že práca šľachtí človeka. Ja vravím, že špecifická práca robí človeka špecifickým. Ja ťažké urobiť pomyselnú čiaru medzi prácou a našim súkromím. Samozrejme to platí ak budeme mať naozaj prácu v ktorej môžeme uplatniť akože naše jedinečné „ja“. To je jedným z dôvodov prečo sa lekár nedokáže zaľúbiť do upratovačky a pod. Tento fakt si môžeme postrehnúť na prepracovaných zoznamovacích portálov. V reklamných kampaniach vystupuje špecifická vyššia stredná trieda, ako lekár, právnik, podnikateľ. Títo ľudia sú prezentovaní ako niekto špecifický, a kvôli tejto špecifickosti majú problém nájsť partnera.

            Všetky uvedené štyri body sú v širšom povedomí ponímané približne posledných 150 – 200 rokov. Tieto body majú za cieľ urobiť z nás určité samostatné jednotky spoločnosti - atómy bez vzťahových funkcií ku druhým. Až vtedy ak si uvedomíme, kto vlastne  sme, vieme povedať, ako má vyzerať náš partner.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?