Ak prídeme do nejakej spoločnosti, tak spoločnosť posudzujeme najprv z toho, ako rečnia jej členovia. Tak môžeme pozorovať rôzne štýly od veľmi vulgárneho až po komicky technického, takého byrokratického. A tiež môžeme hodnotiť aj samotných členov spoločnosti od tupca, až po veľmi vzdelaného ktorému rozumieme, alebo nerozumieme. Ale je potrebné si uvedomiť, že samotné hodnotenie už môžeme dať do roviny činov. A keďže hodnotíme reči, tak reči nebudú tak vzdialené činom ako by sa na prvý pohľad mohlo vidieť.
V niektorých momentoch majú reči už priamy dopad na činy. Vezmime si napríklad súdny proces. To ako svedok vysloví nejakú výpoveď záleží od toho ako daný čin videl, od jeho vzdelania, ako poníma súdny proces a od ostatných faktorov. Ale táto reč spolu s rečou obhajcu, prokuratúry a pod. už má dopad na činy. A to na činy policajtov, ktorý musia odviezť vinného priamo do väzenia, a na budúce činy obvineného, teda už vlastne vinného. Iste nezaujatému divákovi by sa mohlo stať, že svedok iba nezaujato opisuje to čo stalo. No myslím si, že každý trocha reálnejší človek sa môže pozrieť na to, že nič absolútne nezaujaté nie je. Vždy je veľmi veľa tichých predpokladov, ktoré vystavajú okolie toho povedaného. To je vlastne celý kultúrny kód. A vždy je potrebné dávať do súvislostiach napríklad aj ako je svedok schopný opísať udalosť. Možno som staromódny, ale opísať udalosť môžeme dokonale jedine tak, že vieme posúdiť vec aj z iného uhla a máme dostatočnú slovnú zásobu. Myslenie predpokladá delenie sveta na malé kúsky, a tými kúskami sú slová. Ak nemáme dostatok slov, používame nižší štýl a to sa odzrkadľuje na videní sveta a napokon aj na našej výpovedi. Aj z toho dôvodu sú potrebné na školách také hodiny ako je literatúra. Čítanie literatúry nám zabezpečí nový pohľad na svet a slovnú zásobu. Výsledok videnia sveta už nebude tak čierno biely ako predtým. A všimnime si, že reči už majú priamy vplyv na skutky, teda na skutky toho obvineného, pretože v súdnom procese už nie je zreteľný predel medzi rečami a skutkami.
Z toho dôvodu ja sám subjektívne píšem : reči nie sú iba rečami. Musíme si dávať pozor na to, čo vravíme, a to nie z dôvodu špiclov, ale z dôvodu kultúry. Mám pocit, že pre bežného človeka je to už vyprázdnené slovo. Kultúra je už niečo vyššie, niečo divadelné, my máme iba pivo a borovičku a telku. Ale aj pri pive a borovičke sa môže odvíjať niečo kultúrne a to je kultúrna reč.