reklama

Analýza dielu Simpsonovcoch. Kúzelník z Evergreenu.

V nasledujúcom článku sa pokúsim analyzovať prvé 2 minúty z dielu Simpsonovcoch. Kurzívou je napísaní dej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Homer jazdí autom, počúva rádio a popritom je hamburger. V rádiu zahlásia, že priemerná dĺžka života u mužov je 76,2 rokov. Homer na to nabúra do zvodidiel a prehlási, že premárnil polovicu svojho života. Zíde z cesty, pričom ho takmer dva krát zrazí auto. Cez diaľničný telefón volá Marge, kde oznamuje, že premárnil polovicu svojho života. Nie je to Marge, ale odťahová služba. Následne na to, do jeho auta narazí iné a už vraví, že potrebuje odťahovku. Doma sedí na posteli a je múku. Marge sa opýta či by nechcel radšej cukor. Homer tvrdí, že cukor si nezaslúži, pretože jednou nohou v hrobe a ešte nič nedokázal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Narácia

 Seriály môžeme klasifikovať podľa stupňa kontinuálnosti. Na jednom póle sú seriály, kde dej na seba nadväzuje a na druhom póle sú väčšinou situačné komédie, kde sa dej v každom dieli odvíja akoby odznova. Samozrejme ide o hrubé abstraktné delenie, pretože aj v seriáloch ktoré pracujú na druhom princípe, môže scenárista príbeh vystužiť zápletkami z predchádzajúcich častí. Charakteristiky postáv sa však v seriáloch nemôžu prudko meniť. Jedným z dôvodov je zdĺhavosť seriálov. Jedna časť seriálu sa poväčšine odvysiela za jeden týždeň, film naopak dokáže zobraziť príbeh za dve hodiny. Čo sa týka povahovej črty Homera, nič nenasvedčuje tomu, aby nastala radikálna zmena jeho životnej motivácie. Homera máme totiž zafixovaného ako hedonistu[1] v pravom slova zmysle. Určite by nám ťažko napadlo, že sa bude snažiť vyrovnať Edisonovi. Tieto momenty, kedy sa trie naša predvídavosť s tým čo príde sú základným kameňom akéhokoľvek humoru. Ak chceme spraviť niečo komické tak rozmýšľame ako by bolo urobené zvyčajne a urobíme to opačne. Humor teda závisí na tom, že niečo uznávame za pravdivé. To sa dá znázorniť na jednoduchom vtipe :

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Začal som pestovať jógu.

  • Dobre a na koľkých hektárov?

 Vieme, že pointa vtipu spočíva v zlej interpretácii slova jóga. Myslíme si, že A používa slovo „jóga“ v bežnom slova zmysle a B si myslí, že tento pojem odkazuje na nejakú rastlinu. Pointu vtipu však vytvára naše presvedčenie, že A používa „jógu“ v bežnom slova zmysle a nerobí žiadne veľké okľuky. Vezmime si, že naše presvedčenie je krátkodobého charakteru, pretože každý vtipný príbeh začína akoby uprostred vecí. Táto krátka konverzácia je vytrhnutá z kontextu a to aj vtedy ak predchádzajúci kontext nejestvuje, alebo ho nepredpokladáme. My sa na tom smejeme, pretože sme plne presvedčení o tom, že je to vtip. Táto situácia môže opisovať nasledovné. V určitej krajine sa začne pestovať určitá rastlina. Dajú jej meno jóga. To, že toto slovo je synonymné z duchovným cvičením je náhoda. V tejto situácii nemôžeme tvrdiť, že tento dialóg je vtipný. Vtipný by bol pre ten kultúrny kontext, ktorý pozná význam slova jóga aj v inom zmysle. Takáto situácia sa nám môže prihodiť napríklad vtedy ak počúvame intelektuálny vtip, ktorý je založený na používaní vyššej slovnej zásoby, alebo vtedy, ak vtip nepriamo odkazuje na iné kultúrne zaužívané používanie vecí, pojmov, gest a podobne. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Existenciálny obrat

 Vedomie, že niekto premárnil nejakú šancu, alebo celý svoj doterajší život a následne si to uvedomí patrí ku obrazu mýtického znovuzrodenia. Biblia to popisuje v niekoľkých formách. Najprv je to spoznanie hriechu u Adama a Evy, potom potopa sveta s Noem, zmluva s Abrahámom, príchod Krista, jeho zmŕtvystanie, a napokon očakávaný posledný súd. V novom zákone môžeme nájsť niekoľko príbehov, ktoré zobrazujú tento precítení obrat človeka. Príbeh o bohatom mladíkovi, ktorý sa pýta Ježiša čo má robiť aby sa dostal do Božieho kráľovstva ukazuje nedokonalý obrat. Ježiš mu navrhne aby všetok majetok rozdal chudobným a nasledoval ho. Mladík zosmutnie, pretože mal veľký majetok. (Mt, 19, 16-22) V náboženstvách je pre tento typ obratu predpísaná istá konvencia, ktorú je potrebné dodržiavať. Ďalšími príkladmi o dokonalom obrátení je príbeh o márnotratnom synovi a o hriešnici. Celý Nový zákon je snaha o obrátenie všetkých ľudí, najmä nežidov. Vo všeobecnosti by sme mohli rozlišovať

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Obrat, ktorým sa znehodnotí celý doterajší spôsob života.

  2. Obrat, ktorý sa zameriava iba jednu časť svojho života. Typický príkladom by bola sv. spoveď. Opakovanie tohto druhého typu obratu môže viesť ku prvému typu.

 Platón obrat popisuje formou mýtu o jaskyni, v ktorej sa filozof oslobodí od verejnej mienky, ide von, uvidí čistú pravdu, a následne musí zísť do jaskyne, aby ho ostatní zabili. Filozof už nechce vidieť iba dogmatické obrazy, ktoré ostatní prijímajú ako pravdu. Čo ale oslobodí jednotlivca od más? Podľa Platóna má na tom úlohu láska – eros[2] a vzdelanie[3] (Platón, 514 A). Lásku z veľkej výšky by sme mohli preložiť ako „vášeň ku otázkam“. Sú to práve neustále otázky, ktoré nedajú filozofovi spať, ktoré rúcajú doterajší svet dogiem. Prečo sú veci tak ako sú a nie inak? Je určité vysvetlenie dostatočné? Mohli by sme nájsť nejaké trhliny v teóriach? Je potrebné podotknúť, že pre Platóna a pre celé staroveké grécko vzdelanie neznamenalo len formálne encyklopedické vedenie. Ak chcel byť starý Grék vzdelaný v starom zmysle tohto pojmu, musel byť nielen sčítaní, ale aj mať etické princípy. Pre staroveký svet totiž nebolo možné oddeliť vzdelanie od života, teda od etického ponímania sveta. Vzdelávanie znamenalo úplnú premenu človeka. Nástupom moderny, ktorú môžeme zhruba datovať od Descarta, sa situácia zmenila. Vzdelanie sa odtrhlo od života. Kto chcel byť vzdelaní, tak jednoducho siahol po knihách a naučil sa niečo. Novovekému človeku príde samozrejmé, že niekto môže byť nesmierne sčítaní, má výborné logické zmýšľanie, pamäť a popritom nie je etický. Pre staroveký svet by však takéto rovnica bola pochybná.

 Z teologického pohľadu každá otázka ponúka tajomstvo, pretože je otázkou. Iste by sme mohli namietať, že kvôli hermeutickému kruhu[4] v otázkach žiadne tajomstvo nie je.[Tomas1] Východisko môže byť v tom, že aj samotnú definíciu hermeutického kruhu môžeme transcendovať.

 Láska ku otázkam sa môže vynárať aj z oveľa prozaickejšieho dôvodu. Je to istý druh jemnej neurózy. Moderný človek si neuvedomuje, že za veľkými otázkami o zmysle života, etiky, sveta, sú často zlomené duše. Bežný človek totiž žije svojimi každodennými mýtami. Sv. Augustín popisuje svoj životný prevrat od hedonizmu k mystickým zážitkom. Ostatní filozofi to popisujú cez existenciálne ľudské momenty ako beznádej, nuda, úzkosť, vojna, boj, stretnutie zo smrťou. Vždy ak zažívame tieto momenty, chceme niečo zmeniť. Ak sa nudíme, tak pohľad na našu doterajšiu činnosť je negatívna. Chceme niečo nové v podobe nových statkov, ale to je fenomenálna snaha o presunutie pozornosti, pretože v pozadí vedomia cítime prázdno. 

 V novodobej kultúre zastretie premárneného času môžeme pozorovať napríklad v príchode nového roku. Starý rok bol rokom blbca, ale do nového roka prídeme iný. Naše predsavzatia sú na rovnakej rovine ako Homerova snaha vyrovnať sa Edisonovi. Rovnako takéto situácie môžeme pozorovať pri narodeninách, alebo vtedy ak nám lekár oznámi veľmi nepriaznivú správu. Spoveď je na tom podobne. Uvedomíme si našu blbú minulosť – teda hriech, a chceme ju napraviť. Veríme, že spoveď ako transcendentálny rečový akt to dokáže. Rozhrešenie je totiž zmierenie zo svetom aj so samotným Bohom. Písanie denníka je tiež rozhliadnutím sa po prežitom dni. Denník má zabrániť tomu aby sme robili niečo nekalé, pretože potom by sme museli to reflektovať písomnou formou. Film Matrix je novovekou adaptáciou Platónovho mýtu. Neo jedného dňa si začne uvedomovať, že za týmto svetom je niečo pravdivejšie. Ako ku tomu došlo film nezodpovedá. Mohli by sme sa implicitne z deja domnievať, že úlohu má v tom jeho hackerstvo. Matrix je totiž obrovský počítač, na ktorý sú napojené naše mozgy. Neo sa teda dostáva ku skutočnému svetu cez vzdelanie? Je to možné, a nemusí to platiť len vo filmovej podobe. Ale musí to byť ozajstné vzdelanie, aby sme vedeli rozlíšiť populizmus od dobrých argumentov. Vo filme Matrix je zaujímavý moment. Neo sa potom čo uvidel skutočný svet, stal bojovníkom. Stal sa profesionálnym zabijakom, pričom predtým takmer ani muchu nezabil. Čo je tam po ľudských životoch, ak bojujeme za realitu. Aj Homer po precitnutí je ľahostajný ku smrti. Potom čo nabúra autom, takmer dva krát ho prejde auto na diaľnici. Vojna z ideologického pohľadu robí to isté. Uveríme, že náš život bol iba tieňom a potom príde niečo ozajstné, niečo za čo sa oplatí bojovať.

 Jedného dňa príde uvedomenie, že náš život nie je naplnení. Doterajší čas bol premárnení. Rýchlo preto potrebujeme nové výzvy, životný cieľ, motiváciu, niečo čo zaplní našu medzeru medzi terajškom a smrťou. V niektorých situáciách toto prebudenie príde akoby z jasného neba, ale v iných to bude pomalý, zdĺhavý proces. Ak prídeme domov, a zistíme, že nás milovaní manžel/ka nás podvádza a láska bola iba domnelý klam, okamžite príde nová motivácia. Doterajší čas bol iba časom klamu. Pripomína to filozofické „prečo je vôbec niečo, prečo nie je radšej nič“. Otázka, ktorá dáva hádanku, tam kde by normálnym ľuďom žiadnu hádanku nenapadlo dať ani vo sne. Otázka ktorá sa pýta na celok bytia. Prečo je tu vôbec niečo?

 V jeseni 2012 som chodil na prednášky ohľadom psychológie náboženstva. Tam sa preberali rozličné korelačné fenomény ohľadom náboženstva a psychiky a rôzne teoretické vysvetlenia vzniku náboženstva a pod. Zapamätal som si, že napríklad podľa empirických výskumov sú kresťania poväčšine extraverti a hinduisti skôr introverti. Z toho som získal veľký podnikateľský nápad. Musíme podporovať kresťanské zväzky a tie následne budú zabezpečovať odbyt pre krčmy J. Jedného dňa nastala téma, ktorá sa venovala prudkému náboženskému obratu. Teda zo zaručeného ateistu sa stal veľký náboženský fanatik. Ten mal navyše nejaké vízie boha a pod. Niečo sa spôsob obratu sv. Augustína. Ako si moderná psychológia chcela poradiť s príčinou takých obratov? Veľmi veľa fenoménov bolo vysvetľovaných cez psychopatológiu. Ten mal zrejme epileptický záchvat, iný mal halucinácie a ten zasa napr. demenciu. Iste každý humanitný odbor dokáže pracovať iba s tými pojmami, ktoré sú práve teraz uznávané a ktoré ako tak frčia. Moderná psychológia na to išla skrze nízkeho pudového mechanizmu. Veď sme iba strojcami svojich mozgov a tak náboženské obraty nie sú ničím iným. Podľa mňa tu vzniká otázka natoľko je vôbec možné explicitne vyjadriť niečo také ako je náboženský obrat, vieru samotnú, istotu v kostole. Záhadou filozofie je to, že sa snaží vypovedať nevypovedateľné. Môžeme napríklad slovne opísať to, čo je estetické, psychické a iné? Musíme sa však asi zhodnúť na tom, že sme uväznení v našich pojmových schémach. Veľmi ťažko budeme prekračovať svoje pojmy. To je de facto nemožné. Ale vždy sa môžeme na každý fenomén pozrieť z rôznych pohľadov. Práve rôzne, prekvapujúce pohľady nám môžu zabezpečiť, to že nebudeme spať na vavrínov. Príkladom je to, že ako filozof som chodil na psychológiu náboženstva a podával som vlastné riešenia problémov. Humanitné obory sú dnes pojmovo roztrieštené. Prečo je tomu tak, je ťažká otázka, ktoré je v menšej miere rozoberaná nižšie. Ale myslím, si že pravá demokracia v slobode slova spočíva v tom ako sa zachováva ku jednému čudákovi, ktorý si kecá svoje. Pokecáme aj my s ním, či na všetko budeme pozerať stále monistickou optikou? To je aj princíp a účel filozofie, umenia, a pod. Na dnešní svet môžeme pozerať rôznymi optikami. Vedeckou – pragmatickou, filozofickou – umeleckou, mystickou. Myslím si, že moderný človek cíti tieto optiky. Napríklad v práci a v míňaní peňazí je človek presvedčení, že je poháňaní pragmatizmom. Ale ak to do toho zakomponujeme filozofickú optiku, ktorá sa pýta napríklad po reálnych potrebách, ktoré nie sú umelo vyvolávané marketingom, tak to môže otriasť vedomím tohto človeka. Preto nemôžeme ostať v dogmatizme.

 To, že dokážeme odhodiť svoj starý život a vybrať si nový je ľudské. Zviera je totiž uzavreté vo svojom svete. Dokáže zaznamenávať iba tie fenomény, ktoré sú potrebné pre život. Všetko ostatné je zakryté. Človek je naopak otvorený pre svet. Pre človeka môže byť každý aj navonok nepodstatný kamienok veľkým kultúrnym artefaktom. Tieto artefakty kultúry si človek môže zamieňať podľa svojej potreby. Homer si uvedomí, že jeho hodnotová štruktúra ktorá doteraz znamenala hedonizmus a sladké nič nerobenie bola ničotná. Ale zároveň je to priestor na novú sebarealizáciu. Z kultúrneho hľadiska ide o premenu základných ideálov. Každý človek, bez ohľadu na všetky možné sociálne kategórie je definovaný cez základnú hodnotovú štruktúru. Otvorenosť človeka voči svetu zabezpečuje možnosť premeny tejto štruktúry. Zviera nič také nedokáže.

 Zo sémantického hľadiska sa môžeme opýtať „kedy vieme, že náš život je naplnení“, „ako zistíme, že je to pravé orechové“, „ako odlíšime hlboké od plytkého“? Je táto otázka čisto osobným rozhodnutím? Predpokladáme, že do týchto sfér vstupuje napríklad kultúra. Ale do akej miery? Platón v dialógu Sympozium sa snaží vysvetliť, prečo máme dávať prednosť duševnej kráse, pred fyzickou. Fyzické telo sa veľmi rýchlo mení, ale večné idey ktoré sú podobné matematike nám zaručujú stálosť. My sme to s dávkou cynizmu pomenili tak, že vymeníme partnerov. Naplnenosť života je rovné uznaniu hodnôt. Hlúpi človek je hodnotovo slepí, naopak múdry človek dokáže uvidieť hodnoty aj v nemorálnej dobe.

 Ďalšou možnou argumentáciou je skutočnosť, že človek nikdy nenájde svoje „pravé hodnoty“, pretože ich hľadá práve človek. Jedine on je schopný nekonečnej transcendencie voči sebe. Neustále chcenie niečo dosiahnuť a pocit menejcennosti sú hlavnými motivačnými kategóriami pre posúvanie dopredu. Minimálne to platí pri presadení sa v práci. Vždy je však možný červík v hlave, ktorý nám vraví, že sme stále ešte nič nedosiahli, že márnime svoj čas blbosťami. Práve tento tlak spôsobuje to, že do vecí ktoré robíme vznášame zmysel. Ak by nám život nič nedával, tak by sme nevstali ani z postele. Tím, že už vstaneme a ideme do práce, potvrdzujeme, že to čo robíme má nejaký zmysel. Zvyčajne to vyzerá tak, že zmysel prichádza z vonku. Akoby je to kultúrna tradícia, ktorá nám vraví „toto rob“. Iste sú tieto tlaky na každú osobu, ale nič by sa neudialo, keby imperatív „toto rob“ nebolo prehodnotené samotnou osobou. Práve osoba je jedinečný filter toho, čo je a čo nie je hodnotné. Teda kedy už cítime, že máme niečo naplnené. Podľa Camusa človek vyhrá vtedy, ak si uvedomí, že žije v náhodnom svete. Každý sa snaží uchytiť všetkého možného, aby sme túto náhodu odstránili. Tak sa dôležitosť pripisuje práci, rodine, vzdelaniu, Bohu, národu, proste kadečomu len nie náhode. Prečo by však náhoda nemohla symbolizovať istú hodnotu? Vyhráme, ak si uvedomíme, že život sa podobá Sizyfovskej snahe dosiahnuť to čo je nedosiahnuteľné. To však nie je dôvod na utekanie z boja samovraždou (všimnime si, že Homer je po precitnutí veľmi skleslí), ani nečinnosťou. Ak si to uvedomíme, tak budeme odolnejší voči všetkým životným frustráciám. 

 Otázka hľadania zmyslu „čo robiť v živote“ súvisí s tým, ako ponímame svoju identitu. Tento problém nastáva napríklad po návrate vojakov z vojny, alebo po strate zamestnania. V seriály Homer precitne potom čo počúval rádio. Môže masové médium byť takým prostriedkom, ktoré zabezpečí precitnutie? Povedzme, že by nejaký motivačný rečník mal svoj program na precitnutie v televíznom vysielaní. Otázka, čo pod precitnutím sa dosadí? Celkovo vzaté média typu rádio, televízia, časopis nás nechávajú odtiahnutými. McLuhan delí média na horúce (hot) a chladné (cool). Horúce média majú nízku mieru našej participácie a útočia skôr na jeden zmysel. Chladné média požadujú našu vyššiu mieru participácie a útočia na viac zmyslov. Z toho vyplýva, že také myslenie nad bielym papierom je najchladnejšie a akčný film najhorúcejšie médium. Aspoň z abstraktného pohľadu. Je potom zvláštne, že my v školách čoraz viac propagujeme horúce média ako filmy, pc programy a pod. Západný človek už predsa nesedí a asi ani nemôže sedieť s perom nad bielym papierom. Všetko sa má robiť formou veľkých zážitkov. Zabúdame, že takéto zážitky sú krátkodobé a po čase rýchlo zlyhávajú. Chceme predsa niečo záživnejšie, ako sme mali predtým. Čo sa týka osobného precitnutia, horúce média ako reklama nás majú prinútiť, aby sme svoj život zmenili, aspoň z krátkodobého pohľadu.

 

[1] V antickom grécku hedonizmus neznamenal iba slastné užívanie, ale stratu akejkoľvek bolesti. Človek si tak mohol užiť drogu, pivo, sex ale vždy vtedy ak cítil nejakú bolesť nie pre samovoľné potešenie.

[2] O úlohe lásky pre filozofovanie Platón píše v dg. Sympózium.

[3] Pre doplnenie je potrebné povedať, že neskorý Platón (Zákony, Ústava, Faidon) už rolu poznania priamo pripisuje iba vyvolením filozofom.

[4] Hermeutický kruh vraví: Ak chceme niečo vedieť celkovo, musíme poznať jednotlivé časti celku. Ale ak chceme poznať jednotlivé časti celku, tak musíme poznať celok. Nie je možné položiť otázku tam, kde je pre nás svet španielskou dedinou. Odpoveď teda v tomto prípade predbieha možnosť položenia otázky. 

 [Tomas1]Potreba rozšíriť

Marián Pillár

Marián Pillár

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  69x

No ťažko objektívne písať o sebe. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu