Etické dilemy

Autor: Marián Pillár | 10.7.2015 o 16:46 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  114x

Neprečítal som veľa etických kníh. Vlastne neviem či som vôbec nejakú prečítal do konca a či som ju pochopil. Známe etické systémy Aristotela, Spinozu, Kanta, Singera poznám len zbežne. Okrem etického delenia vzťahov a príkladu s 

delením jabĺk som sa snažil písať z vlastnej hlavy bez empirických údajov. Určite sa budú niektoré argumenty vidieť ako triviálne, ale ja som mal potrebu to povedať. Podľa môjho názoru nejde pri týchto dilemách o to, aby som napísal nejaké pevné riešenie. Samotné riešenie tu ani nemusí byť. Skôr ako pri ostatných problémoch, ktoré sa týkajú humanitných oboroch som sa snažil problém analyzovať a podať deskriptívny opis. Cesta myslenia je dôležitejšia než konečný resultát, ktorý je neustále dočasný.

            Etické vzťahy môžeme rozdeľovať do 4 skupín. A to vzťah Ja – ja, ja – ty, ja – vy, ja – ono. Vzťah Ja – ja sa zaoberá reflexiou seba samého. Ako interpretujem etickú skutočnosť, prečo to robím takto a čo za tým stojí? Ako zvládam hodnotový konflikt?

            Vzťah ja – ty, sa zaoberá sociálnymi vzťahmi medzi osobami. Čo je etické pri konaní s druhým človekom? Môžem mu klamať a ak áno tak za akých okolností? Ako vyriešim konflikt medzi mojimi a jeho záujmami?

            Vzťah Ja – Vy, sa zaoberá vzťahom inštitúcií ku jednotlivcom. Na čom sú postavené inštitúcie? Nakoľko majú právo starať sa do súkromného života?

            Posledný vzťah Ja – Ono je vzťahom človeka ku prírode a planéte ako celku. Čoraz zisťujeme, že musíme dbať na celý systém, než iba na naše krátkodobé ciele.

            Všetky vzťahy sú prepojené, pretože ak vláda vytvorí nejaké zákony, tak tie zasahujú aj do vzťahov medzi nami navzájom, prírodou a nás samých. To všetko spätne pôsobí na vytváranie nových zákonov. (Trojan).   

 

  1. Pri manželskej hádke manželka tvrdí, že jej muž dal facku, on tvrdí, že to nie je pravda. Nie sú žiadny svedkovia, žiadne kamery. Lekársky záznam nepotvrdí žiadne zranenie manželky. Lekár môže argumentovať tým, že pri jednej facke nemusí byť z medicínskeho hľadiska nič vidno. Manžel je do tejto chvíle bezúhonný občan. Ako sa rozhodne kompetentní úrad? Má dať manželovi pokutu? Môže polícia zadržať manžela, ak manželka tvrdí, že sa bojí o svoj život a zdravie? Dajme tomu, že manželka nemôže na noc ísť niekde inde (v prípade ak polícia manžela nezadrží), pretože nemá peniaze, priateľov (je presťahovaná), rodina je na druhom konci republiky a koniec koncov ona dáva všetko za vinu manželovi. Bude riešenie takejto situácie v detektore lži? To je neúmerné preceňovanie techniky podľa môjho názoru. Naviac sú spôsoby ako detektor prekonať a pod.
    Naviac ak máme dôkazy, ktoré vedú k vine, alebo nevine človeka, môžeme povedať, že tieto dôkazy sú 100%? Ak áno, tak potom akoby sme vraveli, že veda je na konci, a akákoľvek snaha o nové objavy v kriminalistike už nie sú možné. Nie je možné prekonať 100% a navyše ako ukázala nedávna minulosť v USA, každý dôkaz je braný optikou detektívov.

Hodnotový spor: indiferencia; sloboda jednotlivca vs všeobecné dobro.

 Ak nie sme a asi ani nikdy nebudeme na konci s dokazovaním, odkiaľ máme právomoc niekoho vôbec posielať do väzenia, po prípade na smrť? Povieme že to urobil na 98 %. Ale to nie je 100%, takže vždy je možná chyba ako ukázali nedávne prípady v USA. Nám sa stredoveké praktiky súdov o vine a treste vidia ako iracionálne, ale po 200 rokoch sa aj naše terajšie vyšetrovacie metódy budú vidieť ako zastaralé a smiešne. Ak poviem, že nikoho nemáme právo trestať, nie je racionálne zhodnotenie?

            Hobbes vytvorenie vlády vysvetľuje cez teóriu tzv. prirodzeného stavu. V tomto stave žijú ľudia akoby na divoko. Z povahy ľudskej prirodzenosti sa každý bojí každého, pretože aj tí fyzicky najslabší dokážu zabiť tých najsilnejších. Odtiaľ pochádza slogan „človek, človeku vlkom“. Takýto stav je nepríjemný[1], a ľudia sa rozhodnú zmeniť ho. Preto každý s každým podpíše akýsi pakt o neútočení a ten predá jednotnému veleniu. Absolútnemu vládcovi. S tým predáva zastupiteľskú moc ako to my robíme pri voľbách, alebo splnomocneniach. Tento vládca tvorí „metaprincíp“ v prípade sporov medzi dvoma stranami. Podobne argumentuje Locke. V prirodzenom stave chýba nestranný sudca.

            Súd však nie je nestranný, pretože sa musí podriaďovať zákonom obce. A tie vytvárajú ľudia. Zákony sa môžu tvoriť cez dva princípy. Prvý princíp vraví, že zákony vytvára elita či už vzdelanostná, ekonomická alebo iná. Je tu podozrenie, že takto postavené zákony stoja na metafyzike, pretože sa môžeme opýtať „podľa čoho dokážeme rozdeľovať ľudí na vzdelaných a nevzdelaných“. Podľa toho, že tí prví majú diplomy zo škôl. Tu sa naučili mnohé veci o tom ako veci fungujú. To by platilo za predpokladu, že školské učivo úplne odráža realitu okolo nás a princíp relativizmu a kultúrneho podmieňovania náuk je minimalizovaní. Druhý princíp je ideálom demokracie. Ten vraví, že zákony sú dielom dlhodobej diskusie medzi obyvateľmi a sú tvorené na nátlak zdola. Sú to tzv. ľudové zákony. Môžeme sa však kauzálne opýtať, odkiaľ berie ten najbežnejší človek svoje názory? Od kultúrneho kódexu. A kto vytvára kultúrny kódex? Sú to masmédia, bohatí ľudia? Kto vôbec dokáže diskutovať o nejakom probléme? Bežný občan je unavení z boja o vlastné bytie a nedokáže sa priamo starať o veci verejné, naviac jeho odborná znalosť o veciach je malá. Máme dôvody predpokladať, že je ututlaný mnohorakými spôsobmi zábavného priemyslu. Koniec koncov môžu obyvatelia povedať, že nechcú o probléme debatovať. Referendum je platné ak ku nemu príde viac ako polovica oprávnených voliteľov. Ale tu je nutný predpoklad, že téma ľudí zaujíma. A prečo ich to zaujíma? Pretože tému vidia v masmédiách, ktoré riadia boháči? Všetko čo je v masmédiách dané ako realita vrátené aktuálnych problémov, môže byť preniknuté ideológiou.

            Pokiaľ chceme hovoriť o nejakom treste vôbec, musíme mať na pamäti, že dopredu predpokladáme spravodlivosť. Tá totiž ako ideál bola porušená. V našom prípade to je klamstvo a udretie ženy. Nakoľko muž a žena majú protichodné názory na jeden problém, jeden z nich klame. Podľa Gricea sme sa v mladosti naučili princípom dobrej komunikácie. Jeden z princípov zahŕňa to, že nemáme klamať. Takto sa idea pravdivého rozprávania presúva z jednej generácie na druhú. Ale to nevysvetľuje dobre, čo stojí za ideou pravdy.

            Prečo je klamstvo zlé? Klamstvo je mnohoraké a pravda je iba jedna. Pravda hrá úlohu zjednotiteľa spoločnosti, rovnako ako spoločné ciele, hodnoty, Boh. To všetko zabezpečuje to, že vieme dobre predvídať, činy druhých. A to zabezpečuje ochranu spoločenstva proti vnútorným a vonkajším narušiteľom ako sú prírodné živly a  iné spoločenstvo. Ak sa zjednotíme, že ideme loviť mamuta na dohodnuté miesto, pretože nám jedinec povedal, že videl mamuty na danom mieste, a my zistíme, že tento jedinec zo škodoradosti, alebo iných dôvodov klamal, tak ho musíme potrestať z dôvodu marenia prospechu pre ostatných. On je možno zatrpknutí, má radosť z neúspechu, ale kvôli nemu sa ostatní nenajedia. Podľa Gricea ďalšou maximou úspešnej komunikácie je princíp stručnosti. Musíme vravieť jednoducho a k veci, bez omáčok. To zaručuje vojenské predávanie správ, našu vieru v pravdu a naše heslo, ktoré ničí nové myšlienky sloganom „už nefilozofuj toľko“.

            Čo sa týka napadnutia ženy mužom, z pohľadu naturalizmu ide o jasné porušenie apriórnych morálnych zákonov. Muži ako silnejší[2] jedinci nemôžu nenapádať ženy. Navyše ak zahynie žena je to pre spoločnosť nebezpečnejšie ako keď zahynie muž.    

            Vždy je možné, že niekoho odsúdime neprávom. Ale väčšie riziko pre všetkých by bolo z toho dôvodu nesúdiť. Z pohľadu kategorického imperatívu musíme súdiť, pretože inak by to znamenalo rozvrat morálneho zákona spoločnosti.

            Aby takéto prípady nevznikali, musíme podporovať cnosti. Klamstvo a podvádzanie má krátke nohy. Takto nás učili v škole, ale musíme to vidieť každý deň na konkrétnych prípadoch. Rýchla doba preferuje rýchle a ľahké ciele. Zážitok musí byť okamžitý, inak sa stráca. Všetko je instantné. Preto ľudia vidia v podvodoch väčší osoh, než v dlhodobej precíznej práci.


2. Čo v prípade ak komerčná televízia bude chcieť v prime time vysielať tvrdé porno. Však to už každý videl, robil tak nič nové pod slnkom. Komu sa to nepáči tak môže kľudne prepnúť, uškodí sa tým samotnej televízii. Deti by mali pozerať telku iba pod dohľadom rodičov. Ak chcú vidieť porno tak si jednoducho kliknú na nete. A podľa argumentov tv na zlú morálku vplývajú desiatky iných faktorov, ako násilie v médiách, nevzdelanosť, rozvodovosť, drogy, alkohol, strata dôvery v autority, korupcia, zlá ekonomická situácia, všade prítomný populizmus, blbá výchova rodičov, a pod. Naviac spôsob ako priamo zistiť či existuje korelácia medzi sledovaním porna a asociálnym správaním je v tom, že skupina ľudí bude denne sledovať iba porno, aby sa odstránili ostatné premenné, ktoré môžu vplývať na správanie a myslenie jednotlivcoch. To sa dá iba v upravených podmienkach. Takýto výskum na dospievajúcej mládeži by bol diskutabilný. Tv tak môže argumentovať, že ľudia sa stali asociálnymi kvôli iným premenným, nie kvôli tomu, že pozerali porno. Naviac televízia chce dávať peniaze zo zisku na humanitárne účely.

Hodnotový spor: Sloboda prejavu televízie vs všeobecné dobro.

Každá morálka má pravidlá správania sa v sexualite. Nie je všetko dovolené. Prečo práve sexualita dokáže byť sporným bodom? Diogenes masturbuje na ulici, aby poukázal na silu klamstiev, ktoré používame bežne. To, že klameme je pre nás menej závažné, ako to, že niekto ukazuje svoje pudy priamo na ulici.

      Sexualita je spojená s tým ako ponímame to, čo je nám najbližšie. Je to naše telo. Jedine to je naším neustálym príbytkom. Ak vstupujeme do interakcie s druhými, tak najprv vstupujú do hry naše telá. Šaty majú za úlohu posilniť naše rodové identity. Každé porušenie tela, ako zranenie je zároveň porušením našej identity. Stačí ak nás začne bolieť zub, a naše myslenie a projekcia času sa zhrňuje do jediného bodu. Budúcnosť a minulosť sa zlieva do bodu bolesti na zube.

      Sexualita spolu s agresiou tvorí styčný bod kultúry s animálnosťou. Potrebujeme sa rozmnožiť, ale je potrebné to urobiť cez Platónske ideály. Cez fenomény lásky, cez partnera, nie iba preto, aby život ľudstva pokračoval. Náš život je postavení cez prizmu hodnôt, nežijeme pre samotný život, ale pri každej činnosti predpokladáme vyšší cieľ. Dávame zmysel tomu čo robíme. Ak strácame zmysel, dostaneme sa do problémov, a priamo na psychiatriu, alebo už prídeme svojpomocne na onen svet. Rovnako pre zabíjanie používame ospravedlnenie z vyšších cieľov. Bol to vagabund, zaslúžil si to, bol to rozkaz, bola to vojna, som iba vojak, pohádali sme sa. Ak si vezmime napríklad princíp hádky z axiologického hľadiska, tak zistíme že pohádať sa môže iba ten, ktorý má nejaké hodnoty. A mať hodnoty znamená zastávať ich. Bez nepriateľa a protihodnôt nevieme kým sme my sami. Vojna nie je obyčajné zabíjanie, ale je to ochrana určitých hodnôt a pornofilmy v prime time, nezobrazujú obyčajný sexuálny styk, ale útočia na naše hodnoty.

      Všetci sme v istom zmysle platonikmi a všetci používame morálne imperatívy. Ak by nám niekto ponúkol veľkú sumu peňazí za sex s naším partnerom, poslali by sme ho niekam. Rovnako by sme postupovali , ak by nás lákali znesväcovať symboly, ako vlajky, sochy, značky a pod. Musíme si skrze symbolický systém potvrdzovať kto sme. Z toho dôvodu nepriateľov poznáme podľa iných symbolov. Nemôžeme vypúšťať morálne súdy typu :“ s tým nesúhlasím, toto je amorálne“, pretože skrze svojich nepriateľov poznáme samých seba. Relatívnosť zla, ktoré je ospravedlňované druhým dobrom je scestná cesta.

      Aký je rozdiel medzi pozeraním porna na internete a v TV? Je to malý rozdiel v tlačidle. Ak si chceme pozrieť porno na internete musíme najprv kliknúť na tlačidlo, ktorým potvrdzujeme, že máme viac ako 18 rokov a chceme vstúpiť na stránku s erotickou tematikou. Je to niečo ako podpis na zmluve. Môžeme stisk tohto tlačidla klasifikovať ako implicitný deklaratívny rečový akt. Zodpovednosť teraz preberáme na seba. Konvencia takýchto podobných deklarácií je rôzna a rôzne sú aj stupne varovania. Napríklad v televíznych správach môžu zahlásiť, že nasledujúci šot nie je vhodný pre deti a ľudí s citlivou povahou. Teraz je na rodičoch a citlivých ľudí, aby si to pozreli, alebo nie. Varovanie však prebehlo. Podľa tejto logiky by porno v televízii bolo prípustné vtedy, ak by divák ktorý prepol na tento kanál bol automaticky upozornení na fakt, že ak neprepne na iný kanál, bude sledovať program s erotickou tématikou. Ak neprepne, po určitom čase sa upozornenie stratí a program sa spustí. Ale aj s takouto technickou novinkou, je tu rozdiel. V Tv na prezeranie stačí byť nečinný (alebo byť činný v zmysle prepnutia na kanál) a na internete musíte vykonať o činnosť naviac.

      Vždy je možné, aby za jedným tlačidlom nasledovalo ďalšie tlačidlo, ktoré má byť overením funkcie prvého tlačidla. Takto si webové portály overujú či ste naťukali to heslo, ktoré ste chceli naťukať, alebo ste sa iba pomýlili. Spoločnosť Google dávala najprv časť výplaty z programu Adsense, kvôli overeniu toho, či sa výplata dostala na správny účet. Ak áno, dotyčná osoba napísala čiastku ktorá bola vložená a následne Google vložil celú výplatu. Podobne sa vyvinula ochrana proti spamovaniu, tak že osoba musela opísať písmená z obrázku. Akokoľvek by však táto ochrana bola vyvinutá, vždy je možné ju obísť.  

      Z pohľadu utilitarizmu sa musíme pozerať na potenciálny úžitok činov. V tomto prípade by zreteľným úžitkom bolo financovanie humanitárnych účelov prostredníctvom zisku TV. Čo je v tomto prípade stratou?

      Sexualita je pre najširšiu skupinu obyvateľstva najväčším motivačným činiteľom ku sociálnej komunikácii. Vyhľadávame spoločnosť opačného pohlavia, z dôvodu potencionálneho styku. V reálnom svete musíme prekonávať všetky nástrahy, ktoré na nás kladie dvorenie opačnému pohlaviu. Správame a myslíme inak, ak by pri nás bola žena a inak aby pri nás bol muž.  Čím je sexualita dostupnejšia, tým menšia je motiváciu ku sociálnemu správaniu. Prečo mám vôbec ísť do spoločnosti, ak sex (aspoň virtuálny) mám doma. Oproti realite, v TV viem čo dostanem. Nič ma nemôže prekvapiť. Rovnakým spôsobom argumentujeme proti pc hrám. Hráč sa uzatvorí do vlastného sveta, ktorý tvorí on a hry. Pôsobenie v reálnom svete sa musí čoraz viac neprirodzené, smiešne, až sa ťažidlo reality presunie do virtuálnosti. Prečo by som sa mal trápiť s nepochopiteľnými ľuďmi, ak môžem ovládať môj svet, ktorý je založený na matematických pravidlách?

     Z pohľadu etiky cností, porno neukazuje všetko oťukávanie a dvorenie, ktoré je potrebné pri klasickom styku. Z pohľadu naturalizmu je prirodzené, ak muž ženu dobýja, tým že neustále vyvoláva jemný nátlak. V porne sa táto rola bagatelizuje. Všetok príbeh je vyobrazení v priebehu pár minút a scén. Nevieme, odkiaľ títo ľudia prichádzajú, kto vlastne sú, ale vieme ako dopadne ich stretnutie. Ľudia sa takto stávajú mechanizmami. Na dôvažok je potrebné dodať, že aj väčšina „normálny filmov“ pracuje s jednoduchým scenárom – stretnutie, sympatie, styk. Rozdiel by bol jedine v znázornení styku a v dejovej línii ktorá styk doplňuje. Pri normálnych filmoch styk slúži ako mapa deja, jeho okorenenie. Pri porne styk slúži ako samotný dej. Všetko čo je mimo styku je okorenením. Ak sa nám svet porna dostane pod kožu, zistíme že život bez styku je životom bez deja, rovnako ako história bez vojen nie je históriou. Na druhej strane sa tento argument môže rušiť tým, že porno filmy budú mať stále čoraz vycibrenejšiu dejovú líniu.   

      Podľa marxistickej teórie podnikateľská sféra (MZ) vládne nad naším duchovným životom (MN). Z toho dôvodu sa socializmus snažil premeniť celý ekonomický systém. Aj keď je táto teória metafyzická[3] mám pocit, že v našich hlavách stále vládne. Ak je všetko odrazom ekonomiky, tak duchovné tvorenie stráca na svojom význame, pretože nemá samostatné bytie. Mali by sme, ale pripustiť že podnikateľská sféra nie je samostatná od ostatnej časti našej kultúry. Žiadnu podnikateľskú činnosť nemôžeme brať jedine s pohľadu  na ekonomický zisk. Vždy sa musíme pozrieť aj na kultúrny prínos daného podnikania.

      Argument, že rodičia sú zodpovední za to, čo pozerajú deti v Tv neobstojí. Ak má dieťa 6 rokov, rodič technicky nemôže byť s ním všade. Navyše by to nebolo dobré pre jeho osobný rast. Preto rodič musí veriť okolitému svetu, že dieťaťu neublíži. Ak pustí dieťa na pieskovisko, pričom varí obed, dieťa sa môže stratiť z dohľadu. Ak by mal myšlienky, že toto dieťa je v ohrozený, bál by sa ho pustiť vôbec von.

      Dieťa môže vidieť porno v mladom veku, ale vie, že to čo pozerá je v tajnosti oproti tomu čo je v televízii. To je už verejný priestor. Ak uvidí porno v prime time na jeho obľúbenej stanici, bude to považovať za normálnu súčasť kultúry.  

3. Čo v prípade ak sa potápa Titanic. Člnov je málo a tak sa musí rozhodnúť, kto na nich bude. Majú to byť ženy, deti, bohatí, múdry, muži, alebo sa má losovať? Alebo je na nich ako si podelia miesto v člnoch?

      Hodnotový spor: život vs život; život vs cnosti (ak sa všetci rozhodnú, že sa utopia spolu).

      Skúsme riešenie tohto problému postaviť na Kantovom kategorickom imperatíve. Ten vraví „Konaj tak, aby sa maxima tvojej vôle mohla stať všeobecným zákonodarstvom“. V našom prípade si musíme predstaviť, že zachránení ľudia na člnoch predstavujú celosvetovú populáciu (budú ju predstavovať – ak myslíme na nich vtedy, ak je loď ešte na hladine) a podľa toho hľadiska ich máme vyberať. V prvom rade je potrebné, aby táto populácia bolo schopná pokračovať v existencii. V člnoch tak musí byť aspoň jedna mladá žena, ktoré môže porodiť potomka. Ideálny prípad však počíta s väčším množstvom takýchto žien. A práve z dôvodu rozšírenia populácie je potrebné aby sa zachránilo viac žien ako mužov. Jeden muž dokáže oplodniť veľa žien, kdežto opak je nemožný. Aby sa predišlo genetickým poruchám je ideálne vybrať viac mužov a žien, pretože nasledujúca generácia by sa musela sobášiť medzi nevlastnými bratmi a sestrami. 
      Spoločnosť si potrebuje ustanoviť zákony spolunažívania a mať výkonnú silu, ktorá by tieto zákony zhodnocovala, vyžadovala a trestala ľudí ak ich porušia. Z tohto dôvodu by sa kapitán s vyššími dôstojníkmi mali zachrániť. Oni sú zodpovední za posádku aj keď sa vplyvom zlých situácií posádka radikálne zmenší.

      Môžeme však namietať, že dôstojníci uviedli loď do stavu krízy a mali by odstúpiť. Pre ľudí na člnoch potrebujeme novú vládu. Lenže odkiaľ ju v krátkom časovom slede zobrať? Máme mať pre tento prípad nastolených nejakých tieňových dôstojníkov? Tí by prevzali velenie, ak by prvý dôstojníci odstúpili v súlade s prijatými cnosťami, pretože neochránili ľudí. Ak by tieňový dôstojníci vedeli, že sú tieňový, mohli by zámerne škodiť lodi, aby sa dostali k moci. Ďalšou možnosťou by bolo prečkať bezvládne obdobie na člnoch a vládu vytvoriť na pevnine. Tým, že na člnoch je pomerne malá skupina zachránených, viedla by sa určitým konsenzom.  

      Majme na pamäti, že počet ľudí z tých alebo oných kategórií sa musí prepočítavať na počet plánovaných zachránených a do toho sa musia započítavať aj prírodné podmienky na prvom ostrove, ktorý je neobývaný. Pre naše účely je potrebné rátať s najhorším možným scenárom. Ak sa na to pozrieme prísnou racionálnou optikou, tak zistíme, že by nebolo na škodu, ak by každá loď mala svoje tabuľkové plány koho zachrániť v núdzovej situácii. Ak táto loď bude na plavbe okolo sveta, vzhľadom na meniace sa prírodné podmienky sa budú meniť aj kvóty na kategórie zachránených. Kvóty zachránených stoja na poznaní faktov o pasažieroch. Ľudia by mali vedieť, že v prípade katastrofy nastupuje núdzový plán a posádka sa bude riadiť kvótami. V prípade havárie autobusu sa vytvorí organizačný tým, ktorý ľudí rozdelí podľa vážnosti zranený. Mŕtvy sú ponechaný, vážne zranený sa okamžite dopravujú do nemocnice, stredne zranení sa ošetrujú na mieste, zelený idú domov. V prípade Titaniku sa robí dvoje delenie na mŕtvych a živých.

      Čím sú prírodné podmienky drsnejšie a počet zachránených ľudí je menší, tým viac ľudia na člnoch potrebujú remeselníkov a ľudí, ktorý sú praktický. Je potrebné prežiť, postaviť domy, uloviť jedlo a preto intelektuáli z humanitných oboroch musia ísť nateraz bokom. Ich počet sa priamoúmerne zvyšuje s priaznivejšími prírodnými podmienkami a narastajúcim[4] počtom zachránených.

      Zachrániť bohatých, alebo chudobných? Musíme sa opýtať ako zbohatol daný človek. Ak je to stredný podnikateľ, ktorý riadi firmu tak je úspešný  v organizovaní a ovládaní ľudí. To sa teraz hodí viac ako populárna speváčka. Rovnako aj tu platí, že pomer sa mení s prírodnými podmienkami a počtom zachránených ľudí.

      Ak odhliadneme od toho, že svojím rozhodnutím zachraňujeme celú planétu, môžeme sa na vec pozerať optikou množstva utrpenia. Komu spôsobíme v tomto prípade väčšie utrpenie? Vieme, že opitý ľudia menej vnímajú skutočnosť a aj bolesť. Z toho dôvodu ak ich necháme utopiť sa v ľadovej vode, bude miera utrpenia menšia ako u iných. Rovnakým spôsobom by sa mohlo argumentovať proti otužilcom, ťažko mentálne postihnutým ľuďom, a pod. Môžeme projektovať budúcnosť a opýtať sa : ktorá skupina ľudí bude žiť s väčšou /menšou mierou utrpenia? Psychopati svojou necitlivou povahou nebudú pociťovať žiadne utrpenie, ale je pravdepodobné, že tiež nebudú rozdávať radosť. Melancholický ľudia by trpeli pocitom viny, pretože prežili ony a nie iný. Matky a otcovia budú rozdávať radosť (za predpokladu, že nebudú melancholický), ale z časového hľadiska zaostávajú za dcérami a synmi (za predpokladu, že sa ony raz stanú matkami a otcami). Podľa tejto logiky by sme mali zachraňovať zábavných známych extravertov, ktorý budú ďalej ako populárny ľudia rozdávať radosť. Zachráneným známeho pop umelca ovplyvňujeme tisícky jeho fanúšikov a tiež členov jeho rodiny. Televízie budú kvôli sledovanosti podávať príbeh známej osobnosti, než bežného človeka. 

      S pohľadu etiky cností je šľachetné, ak muži budú gentlemany a posadia ženy do člnov. Mali by smrť prijať s pocitom, že zachránili slabších. Koniec koncov čaká to každého. Kapitán, by sa mal potopiť s loďou, rovnako ako minister, ktorého ministerstvo urobilo vážny prešľap. Slovo „generál“ z etymologického hľadiska označuje toho, kto je za všetko zodpovední. A to v prípade úspechu aj neúspechu. Pokiaľ nastane taká situácia, že aj ženy a deti budú chcieť umrieť na lodi, nie je možné im brániť. Či vari cnosť muža, ženy a dieťaťa je rozdielna? Otázka by mohla problematizovať slobodu detí. Od akého veku, máme slobodné dieťa, ktoré je zodpovedné samo za seba? Táto otázka však zaváňa metafyzikou[5] a preto je teraz nechaná bokom.  

      Z pohľadu naturalizmu sú hodnoty vecí a ľudí v pečatené priamo do vlastností vecí. Priepasť medzi faktom „je“ a hodnotou „malo by sa“ sa stráca. Ak máme dobré jablká, ktoré sú roztriedené do tried podľa akosti, tak sú triedené podľa faktov. Tie môžeme kedykoľvek empiricky overiť. Jablká tak môžeme deliť na hodnotnejšie – drahšie lepšie, a menej kvalitné – lacnejšie (Searle 2007). Ak žena povie, že si manžela brala kvôli jeho peniazom, tak ju odsúdime. Ak druhá žena povie, že si manžela brala kvôli výzoru, tak ju pochopíme. Aký je v tomto však rozdiel? Veď oba vlastnosti byť bohatým a byť pekným sa nedajú oddeliť od nositeľa. Nemôžeme tvrdiť, že milujeme osobu ale nie je jej vlastnosti.

      Ak si tento model aplikujeme na prípad Titanicu tak zistíme, že tí ľudia ktorých sme na základe faktov odsúdili za zločin sú amorálny a teda menej hodnotní. Navyše by vnášali strach nevinným.

      Každé porušenie morálky v spoločenstve je porušením zmluvy medzi osobou a spoločenstvom. Touto zmluvou sa zaväzujeme prijímať záväzky a povinnosti spoločenstva, rovnako sa zaväzujeme príchodom na svet dodržiavať fyzikálne zákony. Nikto síce tú zmluvu priamo nepodpísal, ako iné právne dokumenty, ale z toho z toho dôvodu, že sme v danom spoločenstve platí. Aj my očakávame, že ak ku nám niekto príde na návštevu bude dodržiavať naše zvyky a zachová náš príbytok neporušený. Ako by sa cítil pán domu, ak by mu návštevník popresúval nábytok a zakazoval by mu jesť jeho obľúbené jedlo?

      Jednoducho túto zmluvu máme a ona zabezpečuje bezpečnosť a prijatie iných. Vďaka nej môžeme karhať na iných, rovnako ako môžeme karhať na život len kvôli životu. Porušenie zmluvy je zničenie záväzku konať morálne voči spoločnosti. Morálku si nevyberieme je to faktický stav panovania étosu. Morálka je postavená na zmýšľaní ľudí. Podľa naturalizmu si budujeme takú morálku, ktorá nám nevedomky zabezpečuje prežitie. Morálny stav „toto by malo byť“ je teda postavený z faktov.

      Ak si naturalistický model aplikujeme na tých, ktorý majú prežiť, tak je správne zachrániť bohatých. Oni totiž ako podnikatelia dávajú ľuďom prácu, opak však nie je možný[6].

      Vo filme Drtivý dopad sa kométa zrazí zo zemou. V USA sú vytvorené kryty, ktoré však postačujú pre milión ľudí. Vláda rozhodne, že 200 000 ľudí si vyberie sama na základe prospešnosti pre spoločnosť. Tu patria vedúci úradníci, vedci, učitelia, lekári, proste elita národa spolu s rodinou. Pre zvyšných 800 tisíc miest sa bude losovať. Podmienkou účasti na lotérii je vek pod 50 rokov. Aj v Armagedone o prežití a smrti sa rozhodne losovaním.

      Neantropocentrická etika by mohla pripustiť, že sa potopí celá posádka bez výnimky. Nakoľko tu nie je možné vytvoriť závažné kritérium toho, kto sa má zachrániť je potrebné kritérium posunúť o stupeň vyššie. Posádka sa ako celok obráti ku vyššiemu cieľu napr. prírode, bohu.  


4. Čo ak jedna strana bude chcieť zmeniť zákon podľa ktorého budú mať ľudia s akademickým titulom viac hlasov pri parlamentných voľbách ako ľudia bez titulu. Takto sa vraj zabezpečí aby sa nemohli kupovať hlasy v cigánskych osadách, populizmu, extrémnym stranám sa znemožní vstup do politiky. Do úvahy neprichádzajú len akademické tituly, ale aj napr. rôzne kurzy.
 

      Hodnotový spor: Sloboda prejavu názoru vs všeobecné dobro spoločnosti.

Spoločnosť to sú hodnoty. Nemôžme presadzovať jednu hodnotu – racionalitu na úkor druhej. To by znamenalo dogmatizmus. Tým, že mnoho ľudí uznáva mnoho rozličných hodnôt, sa naša spoločnosť stáva pestrejšou.  

      Vieme vlastne koho a prečo volíme? Bežnej mase ľudí sa do myslí dostanú iba bilboardy, frázovité heslá typu :“sloboda, rovnosť, bratstvo“. Strany a politikov poznáme v drvivej väčšine iba skrze masových médií. Ak je nejaká strana neznáma, môže mať za sebou armádu profesorov a do najmenších detailov vypracovaní nový typ spoločnosti, ktorá by teoreticky mala byť lepšia ako terajšia. Vyhráva tá strana, ktorá sa zaviezla s dobovou módou toho, čo chcú ľudia počuť.

      To prečo volíme jednu konkrétnu stranu je previazané s naším pohľadom na svet. Máme určité pohľady prečo je svet taký aký je, ale tieto pohľady stoja na určitých axiómoch. Tie môžu byť vedecké, ale sú aj tak dogmatické. Prirovnal by som ich ku termínu T. S. Kuhna paradigma. Podľa jeho názoru každý vedecký obraz sveta stojí na určitých tichých predpokladoch. Tieto predpoklady umožňujú tomuto obrazu vytvárať vedecké hypotézy. V bežnom živote niečomu veríme ak náš obraz sveta je ekvivalentný s tým čo sa podľa nás deje vo svete. A viera spolu s túžbou sú podnetmi ku konaniu. Ak chceme niečo vykonať, v našom prípade dať niekomu hlas, tak musíme veriť, že táto strana je momentálne najlepšia a chceme, aby táto strana vyhrala. Bolo by podivné, ak by sme išli voliť a neverili by sme, že táto strana je momentálne najlepšia a nechceli by sme aby vyhrala.

      Akademici rovnako ako ľudia bez titulu, nepoznajú strany a ľudí v nich. Volia taktiež na základe paradigmy. Koľko času musíme stráviť s človekom, aby sme povedali, že ho úplne poznáme, že sa nemôže zmeniť a že je bezúhonný? Ak sme zamilovaní, tak to vravíme pretože máme zmeny v našom mozgu. Ak zamilovanosť prejde, zistíme že niečo také ako je charakter ľudí sa mení, a môže sa zmeniť zo dňa na deň. Vždy teda ideme na riziko ak niekomu dávame moc.

      Podľa môjho názoru by sa voľby zlepšili pomocou týchto návrhov.

  • Zvýšiť volebné moratórium na mesiac pred voľbami
  • Zákaz ukazovania predvolebných preferencií. Tie môžu byť ľahko zmanipulované a ľudia sú nimi ovplyvňovaní.
  • V politických debatách dávajme malé strany spolu s veľkými. Témy vo všetkých diskusiách by mali byť rovnaké, alebo by strany mali voľne prezentovať svoje názory.


5. Čo ak farmaceutická spolo. chce preventívne všetkým ľuďom nasadiť lieky tlmiace agresiu. Vedľajšie účinky sa vývojom minimalizujú. Vraj sa predíde zločinu. A zisky z predaja liekov dá na charitu.

            Hodnotový spor : sloboda jednotlivca vs všeobecné dobro spoločnosti.

 Človek dokáže predvídať budúcnosť na základe svojho uváženia. Berieme si vitamíny, a očkovacie látky, proti chorobe, ktorá má prísť. Otázka znie : Aká je pravdepodobnosť výskytu javov bez zásahu? Teda v tomto prípade aká je pravdepodobnosť toho, že bez týchto liekov budú ľudia konať násilné činy? A aké to budú násilné činy? Z tohto tvrdenia by malo vyplývať, že krajina s väčším počtom vrážd by mala byť náchylnejšia ku takémuto preventívnemu očkovaniu, než krajina s menším počtom vrážd. Ale každá vražda je zlyhaním ľudského pokolenia a je tragédiou. Aj vo veľmi tolerantnej a miernej krajine sa môžeme stať obeťou násilného trestného činu. Môžu nás ubezpečovať, že riziko je menšie, ale nám môže v hlave vŕtať otázka, či sa to nemôže stať práve nám.

            Predstavme si, že sme vo vojne, máme milión vojakov. A strieľa snajper, ktorý zabije dvoch vojakov. Chceli by sme, aby tento snajper bol umlčaní. Smrť za dva úmrtia. Tu je v stávke čo? Nesloboda? Telo? Veď sme v širokom zmysle neslobodní, pretože si nemôžeme robiť čo chceme. Detí sa nikto nepýta či chcú ísť na preventívnu prehliadku a byť zaočkovaní. Jednoducho budú očkovaní. A ak to nariadi štát proti moru napr. tak očkovaní budú aj dospelí. A naše telo? Veď vedľajšie účinky sú minimalizované. A naše telá sú aj tak pacifikované silou, ak používame agresiu proti tým druhým. Príde polícia, ktorá nám dá putá, príde súd, ktorý nás zatvorí do cely. Tu sa budeme musieť podriadiť procedúram na ozdravenie tela aj ducha. Princíp je rovnaký ako v stredoveku, iba vtedy mali viac na mysli telo. Za krádež odsekli ruku, my ich spútame a dáme do klietky.

            Každou technológiu meníme svoje telá a tým aj CNS[7]. Tabule v školách sú zelené, aby školáci lepšie videli a boli kľudný. Moderné vyučovanie s používaním digitálnych technológií je z toho dôvodu, aby to školákov zaujalo a vedeli viac. Klimatizáciu používame na ochladenie, televíziu na zábavu, chemické postreky na to, aby sme mali viac jedla. Sme nerozlučne spätý s technikou. Rozdiel medzi používaním zelenej tabule na lepšie videnie a skľudnenie, a tabletkou je v zmysloch. Zmysli by sme mohli deliť na tie ktorých podnet môže byť ďaleko od tela (sluch, čuch, zrak) a tie, ktorých podnet musí byť v priamom telesnom kontakte ako (chuť a hmat). Kým zdroj toho čo spôsobuje kľud pomocou tabule je vo farbe, teda v optickom zmysle, tabletka priamo účinkuje v žalúdku cez hmatový zmysel. Pomocou rozkladu v tráviacej sústave sa uvoľnia látky, ktoré sú krvou dopravované do celého tela. Rozdiel medzi zmyslami, ktoré majú zdroj vo vonkajšom svete, a vnútorným by sa dal znázorniť na sexualite. Pripúšťame, že druhých ľudí môžeme sexuálne upútavať pomocou výzoru (optický zmysel), vône (čuchový), hlasu (sluchový), ale nie cez chuťový a hmatový zmysel, pretože by to znamenalo prekročenie morálnej hranice. To je v morálke povolené so súhlasím druhej osoby. Laicky povedané, môžeme pozerať ale nie chytať.

            V čom teda spočíva problém? Bojíme sa masovej aplikovateľnosti liekov? Toho, že sú to umelé[8] preparáty? Vo filmovej ságe Terminátor je predstavený príbeh, kde stroje ovládnu zem a vypukne vojna medzi kyborgami – Terminátormi a ľuďmi. Čo ak je skutočnosť prozaickejšia – my sa nebudeme deliť na terminátorov a ľudí, ale my sami sa staneme terminátormi. Čoraz častejšie sú technologické výdobytky napájané priamo do ľudského tela. Máme umelé srdcia, kardiostimulátori, umelé obličky, umelé roztoky[9], protézy, oplodnenia, a zavádzame čipy do mozgov. Ako potom poznáme hranicu medzi normálnym a technologickým človekom?  

            Ak sa takéto preventívne lieky povolia, tak vznikne problém s delením ľudí na agresívnych (teda chorých, asociálov) a neagresívnych, teda normálnych. Nebudeme teda všetci vyzerať ako vinní? Aspoň z polovice? Doteraz bolo agresia vnímaná ako cnosť, ale ak všetci sme na jednej rovine, táto cnosť zmizne. Ak by sme takéto lieky aplikovali na vzdelávanie, neveru, lásku, tak všetka snaha o cnosti vyjde nazmar. Prečo sa mám trápiť nad knihami, obetovať voľný čas, ak si môžem jednoducho dať tabletku? Prečo si nám rozkazovať, aby som bol verný, ak si môžem dať tabletku? Svet cností vymizne a prepukne bez rozmerná pustatina ľudského bytia.

 

Použitá literatúra:

            Trojan. Etické vztahy v ekonomice. Oikoymenh. Praha 2012.

            Searle. Rečové akty. Kalligram. Bratislava 2007
 

 

[1] Tu Hobbes urobil chybu, pretože ak sú ľudia neustále v tomto stave, nemôžu ako pozorovatelia zvnútra pochopiť, že sú v nepríjemnom stave. To by mohli pochopiť za predpokladu, ak v prirodzenom stave nastali zmeny k lepšiemu, alebo horšiemu ku ľudskému nažívaniu.

[2] Podľa Neumama, sa telá mužov a žien diferencujú najmä vo vyspelejších kultúrach.

[3] Pretože sa nedá falzifikovať.

[4] Hodnota v tomto prípade je synonymom ekvivalencie niečoho.

[5] Pretože aj u dospelého človeka nie je možné dostatočne preukázať slobodu v konaní.

[6] Abstrakcia od možnej proletárskej revolúcie.

[7] Pretože dnešná veda tvrdí, že všetok správanie a myslenie je zapríčinené materiálmi podnetmi z mozgu. Nemôžeme oddeliť CNS od tela.

[8] Deleniu vecí na umelé a prírodné moc nerozumiem. Ak mám „prírodný“ dar rozumu, tak všetky veci, ktoré vytvorím sú predsa vyrobené skrze prírody, teda rozumu.

[9] Tie sa využívajú pri veľkej strate krvi. Narýchlo dopravujú tekutinu do tela, aby mohol fungovať krvný obeh.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?