Majú Rómovia z biologického hľadiska na to, aby boli vzdelaní?

Autor: Marián Pillár | 29.8.2016 o 21:55 | (upravené 25.4.2017 o 20:07) Karma článku: 4,41 | Prečítané:  371x

            Nedávno som sa zúčastnil diskusie o rómskej problematike. Preberali sa tradičné témy ako veľká nezamestnanosť, chudoba, kriminalita a pod. 

Takmer každý spôsob argumentácie sa upieral o to, že musíme Rómov vydeliť z ich osád, aby mohli pokojne spolunažívať s väčšinou. Úlohu má pritom zohrať štát cez školský systém, aktivisti, cirkev a pod. Iste ak si predstavíme, že sa náhodou narodíme ako Róm niekde v chatrči v osade, nemáme vyhrané. Žiadna hygiena, žiadna duchovná kultúra, len bieda a špina.

            Teraz skúsim argumentovať proti zaužívanému spôsobu. Skúsme sa opýtať, či Rómovia z biologického pohľadu, majú na to, aby sa cez vzdelanie dostali niekde vyššie na spoločenskom rebríčku. Pod termínom „biologický pohľad“ mám na mysli vyvinutosť CNS na náš spôsob vzdelávania a myslenia. 

            Iste sa už niektorým čitateľom zdvíha žlč, že čo za rasistické názory to má pán Pillár. Naša spoločnosť akosi verí základnému princípu, že sme si všetci rovní. Toto tvrdenie má však iba formálnu podobu, pretože vieme že skutočnosť je iná. Formálne sa tvrdí, že sme si všetci rovný pred zákonom. Ak si aj odmyslíme korupciu v súdnom systéme a to, že niekto má na lepšieho advokáta ako iný, tak ani po tejto abstrakcii to neobstojí. Nie sme si rovný pred zákonmi, pretože ak nejaká skupina má moc pretvárať a vyrábať zákony, tak zákonite je nad nami.

Všadeprítomná súťaž o vyššie spoločenské postavenie, vraví opak rovnosti ľudí. A to nemyslím iba športové, školské, či politické zápolenie, ale aj bežné zápolenie nás všetkých o to, aby sme boli v očiach druhých lepšími ako tí druhý. Vari nechceme byť lepšími v tom najširšom slova zmysle pre druhých?! Rovnosť znamená identitu so všetkými naobkolo a to sa nám protiví. 

Ak veríme, že človek je iba súhrnom prirodzených vlôh, ktoré mu nadelila príroda a vlôh ktoré do neho vložilo okolie okolo neho, tak prečo sa nepozrieme na tento problém tým spôsobom, že aj Rómovia na niečo môžu a na niečo nemusia mať prirodzený talent. Poviem rovno, napr. na vzdelanie západného typu (Nateraz musím abstrahovať od zložitej problematiky, čo je to vlastne vzdelanie západného typu) jednoducho biologicky nemajú, asi tak, ako belosi nemajú na černochov v basketbale, či na aziatov v stolnom tenise. Vari nie je CNS v rovnakom tele, ako svaly belochov a černochov? 

            Tvrdíme, že muž má iný spôsob myslenia, vnímania emócií, správania sa, a teda celkového pohľadu na svet ako žena. Tvrdíme, že muž je logickejší, priamočiarejší a snaží sa vyhnúť prílišným emóciám. Žena ako jeho náprotivok, do všetkého kladie subjektivitu, intuíciu a emócie (v najširšom slova zmysle). Chcem sa rovno vyhnúť prílišným formálnym deleniam, pretože si uvedomujem, že aj časť mužov môže byť veľmi emocionálna, ako aj časť žien môže mať technické myslenie. Ide mi tu o všeobecný-abstraktný princíp, ktorý zohľadňuje čo najväčší počet  mužov a žien. Z toho dôvodu (a samozrejme aj z iných ) máme oveľa viac učiteliek, predavačiek, a na druhej strane viac vodcov – mužov. Berieme to takto a aj prírodovedné výskumy to takto potvrdzujú, že mozog muža a ženy je odlišný.

            Rovnaká diferencia nám môže vzniknúť pri rozdiele extrovert – introvert. Typický extrovert sa rád zhovára, vyhľadáva kontakty s inými ľuďmi, má kopec priateľov, záľub, ľahko sa vzruší nad niečím novým, stále rád vykonáva činnosť. Jeho náprotivok introvert je tichší, má rád stabilitu a pokoj, má menej priateľov a záľub, je teda iný. Tu dokážeme taktiež rozlišovať na úrovni správania sa a myslenie naprieč všetkými ľuďmi, ako v prvom prípade. Berieme, že introvert má lepšie predpoklady získať vzdelanie, pretože dokáže byť vytrvalejší a priamočiarejší ako jeho náprotivok.

            Prečo potom nerobíme takéto rozdiely aj medzi nami Slovanmi a Rómami, ako potomkami Indov? Veď utečenecká kríza je taktiež o tom, že my kresťania, Slovania, Slováci, nechceme Moslimov, Arabov, Sýrčanov.

            Vieme o tom, že Rómovia majú väčší temperament ako my „Slováci“. Majú lepšie predpoklady na spievanie, tancovanie, hranie divadla a pod. Predpokladáme, že na to majú väčší „prirodzený talent“ ako my. Lenže ak na to majú väčší talent, prečo napríklad na vzdelanie nemôžu mať menší talent? A to z prostého dôvodu, že nad knihami jednoducho neobstoja, pretože to im ich prirodzená výbava CNS neumožňuje, rovnako ako prirodzená výbava extroverta ho núti vyhľadávať sociálne kontakty vo väčšej miere ako u introverta. A nie je rasistické tvrdiť, že Rómovia majú väčší talent na umenie, ako my?

Len netvrdte, že som Rasista, volič určitej strany, či jej prívrženec. Som iba človek, čo sa na veci rád pozrie aj z druhej, možno pre naše zmýšľanie z menej príjemnej stránky veci.

       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

Predseda SNS vraj esemeskou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu. Matečná prísť ani neplánovala.

KOMENTÁRE

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.

DOMOV

Soták nie je jediným podnikateľom, ktorý zachraňoval politikov

Podnikateľ sa k školstvu vyjadrovať nechce.


Už ste čítali?