Cestovný lístok poprosím

Autor: Marián Pillár | 30.3.2017 o 21:05 | Karma článku: 6,58 | Prečítané:  175x

Takmer každý deň jazdím do práce vlakom smerom Bardejov – Prešov. Každý deň vidím sprievodcov ako kontrolujú lístky, dávajú na nich pečiatky, predávajú ich, kontrolujú ISIC karty a pod.

Jedného dňa do vlaku nastúpil istý starček s bakuľou. Opatrne si sadol na jedno z posledných voľných miest a čakal na sprievodcu. Keďže nastúpil z malej dedinky, kde nie je možné si kúpiť lístok, tak si ho chcel zakúpiť u sprievodcu. Vlastne neviem či je správne používať termín zakúpiť, pretože ako dôchodca by mal dostať lístok zadarmo, takže si ho chcel iba „formálne vypýtať“. Prichádza sprievodca a starček udá dedinu odkiaľ nastúpil a cieľovú stanicu, teda Prešov. Bolo to takých 15 km, teda bežný cestujúci by zaplatil jednorázovo cca 70 centov. Sprievodca si rutinérsky pýta preukaz dôchodcu. Starec s roztrasenými rukami (toto nezveličujem) ťarbavo prehľadáva všetky svoje vrecká, ale nakoniec skonštatuje, že si preukaz musel zabudnúť doma. Sprievodca suchopárne skonštatuje, že mu musí dať klasický lístok za peniaze. Nič sa nedá robiť. Starec nakoniec zaplatil.

                Sprievodca sa zachoval ako profesionál. Veď kto chce jazdiť za zvýhodnenú cenu, musí mať aj príslušný doklad. Predpis je predpis a bodka. Lenže správal sa v danej chvíli ako „človek“? Je ľudské nechať uplatniť svoju formálnu moc a komandovať o generáciu staršieho človeka, pre zopár centov a pred všetkými ostatnými cestujúcimi ho ponížiť? Myslel si, že ešte nie je v dôchodcovskom veku? Ak áno, tak koľko mu tipoval?

                Podľa môjho pohľadu daný sprievodca nevidel starca, ktorý je už v jeseni svojho života, a ktorý ide najskôr ku lekárovi, či lekárom, ale videl iba zopár výrokov napísaných ako predpis. V danej chvíli to pre neho nebol človek, ale predpis.

                Viem, že veľa čitateľov ma teraz obviní z prílišnej subjektivity, prázdneho tárania na populistických duchovných vlnách, akejsi morálnej gýčovosti pri zastávaní sa starca a pod. Je to subjektívne ? – „áno“, priznávam sa, že je to iba môj názor a sprievodca mal pravdu. Tú vecnejšiu, objektívnejšiu. Či je to prázdne táranie o duchovne – áno, ak to chcete takto brať, tak vám to neberiem. To iba Marián Pillár to takto poníma a sním zopár ďalších ľudí, teda tí, ktorý sa stotožňujú s mojim názorom.

                No myslím si, alebo lepšie povedané si trúfam povedať, že viem, že takéto „duchovné“ pohľady na isté osoby, spoločenské situácie, alebo pri niektorých momentoch máme všetci. Všetci občas vravíme, že ten a ten človek sa nám javí ako príjemný, milý, priateľský, pociťujeme voči nemu bázeň, duchovnú príťažlivosť, či lásku na prvý pohľad. Alebo vravíme, či pociťujeme niečo pri istých príležitostiach, alebo na istých miestach. Tieto záležitosti sa dajú ľahko vysvetliť cez vnímanie tvarov, fyziológie tiel a mimiky, a pod. Áno, takéto vysvetlenie je pravdivé, ale je rovnako pravdivé aj vysvetlenie ľudského života iba ako pohyb organizmu, ktorý sa skladá z kyslíka, dusíka, uhlíka, fosforu, síry, a vodíka? Alebo to, že slávny obraz je proste iba súhrn farieb a tvarov? Aj to, že láska nie je nič iné ako sexuálna príťažlivosť? To, že si vieme okolitý svet vysvetliť pozitivistickými faktmi, ešte neznamená, že tento svet aj naozaj taký je. Sme vari nejaký roboti, ktorých musí niekto neustále usmerňovať?   

                Ale veď niektorý vyzerajú ako starci ale starcami nie sú. Takto by sa mohol obhajovať sprievodca nad mojím verdiktom. Iste poznáme situácie, kde niekomu tipujeme určitý vek a zistíme, že sme sa poriadne netrafili. Ale ak to preženieme s takouto logikou potom môžeme pýtať žiacke potvrdenie aj od batoľata. Veď odkiaľ máme istotu, že niečo čo subjektívne hodnotíme ako batoľa, je objektívne naozaj batoľa. Nemôže to byť mladší žiak, či už dospelý človek? Ak si ide tridsiatnik na pivo, prečo si krčmár od neho nepýta občiansky preukaz? Veď aj hodnotenie veku tohto zákazníka môže byť iba „subjektívne“.

          

             Apropo, ak som už načrtol túto problematiku, nerozumiem ešte jednej veci. Prečo si študenti vôbec musia pýtať svoj lístok na cestu vlakom ktorá je zadarmo? Ak ráno o trištvrte na siedmu nastúpi partia násťročných decák do vlaku, s taškami na chrbtoch, tak si myslím, že idú do školy. Na to nemusím byť predsa nejaký Sherlock. No neviem, prečo je potrebné na 45 km trati Bardejov – Prešov nasadiť druhého revízora na kontrolu cestovných lístkov, ak cca 85 % cestujúcich sú viditeľne študenti základných a stredných škôl. Pochopil by som, ak by sprievodca tých študentov proste nechal tak a kontroloval by iba dospelých. Ale nie, ony kontrolujú každého zaradom od prvákov, až po maturantov. Je to kvôli nejakým negatívnym skúsenostiam? Je to pre štatistiku? Nechápem.

                Bohužiaľ mám pocit, akoby v nás samých často krát prevážil pocit povinnosti a moci uniformy nad tým, čo môžeme nazvať ľudskosťou. A taktiež občas mám pocit, že tento pocit prevládol nad možnosťou používať vlastný rozum. Proste toto mám robiť, po čase si na to zvyknem, a basta. Som to ja, a verím tomu čo robím. Ak si z času na čas nezachováme odstup a nebudeme proti tomu rebelovať, tak prídu situácie, ktoré teraz môžeme hodnotiť ako amorálne, ale pod tlakom byrokracie a zmyslu pre sociálnu konformnosť si ich ľahko ospravedlníme. Proste bol to rozkaz a bodka.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Možno to zle vidím; možno Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky alebo prehnane.

DOMOV

Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

SMS-kou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu.

KOMENTÁRE

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.


Už ste čítali?