Lístok z úradu

Autor: Marián Pillár | 15.9.2017 o 16:28 | (upravené 29.4.2018 o 18:06) Karma článku: 1,77 | Prečítané:  471x

Každý nezamestnaný, ktorý je registrovaný na úrade práce sa má raz za čas preukázať akýmsi lístkom, že si hľadá prácu. Veď to pozná každý, kto bol chvíľu nezamestnaný.

Na lístok sa napíše meno, bydlisko, potom pracovná pozícia o ktorú sa uchádza a napokon zamestnávateľ napíše či má alebo nemá záujem zamestnanca prijať. Myslím si, že je to jedna z hlúpostí slovenskej byrokracie a nebojím sa tvrdiť, že aj národa. Naviac podľa mňa tento papier – či dokument posúva hľadanie si práce a teda aj samotnú prácu na inú rovinu.

                Podľa môjho názoru drtivá väčšina nášho obyvateľstva chce pracovať. Sú to jednak dôvody finančné a osobné. Chceme si proste žiť svoj vlastný život, byť čo najviac nezávislý, mať sa dobre a taktiež chceme aby sme sa stali akceptovanou časťou spoločnosti. Chceme aby si nás vďaka našim schopnostiam ktoré uplatníme v práci vážili. Tvrdím, že je to súčasť našej prirodzenosti, rovnako ako sexualita či agresia.

                Takýto byrokratický príkaz na hľadanie si práce implicitne tvrdí, že ľudia si nechcú hľadať prácu, teda pracovať a preto musíme zabezpečiť nejaké vonkajšie formálne vplyvy, aby si tú prácu hľadali, teda pracovali. V opačnom prípade by to nemalo svoj zmysel. Ak si však zvykneme na takéto formálne príkazy, postupne sa stanú našou prirodzenosťou. Stratíme svoju vlastnú aktivitu, pretože vždy budeme čakať na nejaký príkaz. Stratíme cit pre zdravý sedliacky rozum na to, čo je a čo nie je prirodzené.

Byrokratický aparát sa zvláštne uplatňuje na niečo čo považujeme za prirodzené. Aký zmysel má napríklad to, ak prikážeme normálnemu tínedžerovi myslieť na sex. Veď ako normálny tínedžer už vo svojej podstate myslí na sex. Je potrebné prikazovať futbalistom, aby hrali čo najlepšie? Nie veď ony hrajú vždy tak, aby vyhrali, teda v rámci svojich možností najlepšie. Prikazuje niekto deťom, aby sa hrali, či mladým aby sa zabávali? A či vtákom je potrebné dať príkaz na lietanie?

                 

                Viem, že jeden z hlavných argumentov na zavedenie takýchto lístkov je snaha zamestnať Rómov. Prevláda názor, že Rómovia nechcú pracovať a vždy je potrebné ich nejako nútiť. No neviem koľko Rómov / či Nerómov sa naozaj zamestnalo vďaka tomuto lístku, ale trúfam si povedať, že nejaký prevrat v zamestnanosti to nespôsobilo.

                Ak niekto nechce pracovať tak sa ho jednoducho musíme opýtať, prečo. Je tu potrebné skĺbiť zdravý sedliacky a akademický rozum. Ak vôbec ešte niečo také máme. Skúsim dať jeden prostuduchý dôvod, ktorý sa dá uplatniť na viacerých Slovenských zamestnávateľov: Niekto nechce pracovať, aby sa necítil ako ľahká štetka....  

Zamestnanosť cez projekty. Spoľahlivé riešenie ?

 

         Úvod

 

Nezamestnanosť predstavuje stály problém moderných ekonomík, ktoré sú založené na liberálnom kapitalistickom princípe. Vzhľadom na skutočnosť, že dnešná spoločnosť je rozdelená do rôznych kultúrnych spoločenstiev na základe ekonomických, geografických a sociálno-psychologických rozdielov je takmer utopické to, aby nezamestnanosť dosiahla nulovú hranicu. Práca má dve časti. V prvej časti sa čitateľ dozvie o základných vymedzeniach okolo problému nezamestnanosti a tiež prejde určitým terminologickým vymedzeným. Cieľom druhej časti tejto práce je oboznámiť čitateľa s národnými projektmi, ktoré majú za cieľ znížiť nezamestnanosť pomocou rôznych aktivít. Veľká časť týchto projektov je hradená zdrojmi z európskej únie. Práca sa snaží nielen o jednoduché vymenovanie jednotlivých projektov, ale zároveň o kritické zhodnotenie jednotlivých projektov.

 

1.Všeobecne o zamestnanosti

 

Človek svojou cieľavedomou činnosťou dokáže meniť okolitý prírodný svet, a zároveň vytvárať vlastný svet, ktorý je ohraničený kultúrou. Prácu ako cieľavedomú premenu sveta okolo seba môžeme ponímať ako jednu zo základných vlastností človeka. Prácu môžeme deliť na tú, kde dostaneme mzdu a tú, kde nie. Mzdovú prácu môžeme vykonávať ako zamestnanci, alebo ako SZČO.

Medzi nezaplatené práce radíme určité konanie v rámci dobrovoľnosti, občianskych združení (oprava hradov, čistenie prírody a pod.), práce v domácnosti (varenie obeda, upratovanie, montážne práce, práce pri stavbe domov, prerábanie bytov, opatrovanie detí a pod.) (Giddens 1999, 308).

Nezamestnanosť je zložitým spoločenským problémom s multidimenzionálnymi dôsledkami. Strata zamestnania je pre väčšinu ľudí nepríjemnou udalosťou. Znamená totiž pokles životnej úrovne a ekonomickú neistotu do budúcnosti, či stratu vzťahov a kontaktov. Predovšetkým sa zredukujú finančné možnosti, zníži sa životný štandard, vzníká závislosť na finančnej pomoci od štátu, či od druhých ľudí (Schraggeová, 2011).

Príčiny nezamestnanosti sú rôzne. Môžeme sem radiť napr. formálne vyraďovanie ľudí z úradov práce, celkový nedostatok práce v regióne, nevhodné personálne profily vzhľadom na potreby trhu, čas na hľadanie novej práce, celosvetové ekonomická recesia alebo v konečnom dôsledku aj neochota pracovať.

Cieľom ekonomiky každého štátu je znížiť nezamestnanosť na čo najnižšiu možnú mieru. Štát môže prispievať ku nízkej zamestnanosti nasledovnými krokmi ako: zlepšovanie podnikateľského prostredia obecne (sem môžeme radiť nízku mieru byrokracie, investičné stimuly, nízke odvody, vymožiteľnosť obchodného práva a pod.). Ďalej je v kompetenciách štátu nastaviť školstvo pre potreby trhu práce, podporovať rôzne druhy rekvalifikácii, urobiť čo najlepšiu vnútornú infraštruktúru (kvalitné cesty, diaľnice, obchvaty, železnice, letiská, prístavy) a pre pracujúcich občanov zabezpečiť dobrú zdravotnú starostlivosť a celkovo dobré miesto pre život. Tiež pomáha výstavba lacného a kvalitného ubytovania.

Zamestnávateľ si svojich zamestnancov naberá na základe pracovnej ponuky. Chuť pracovať dvíha výška zárobku a celkový pocit uspokojenia humanistických potrieb zamestnanca. Zamestnávatelia sa preto svojich ľudí snažia motivovať cez rôzne príplatky, teambuildingy, skvalitnenie pracovného prostredia a pod.

Nakoľko nič nie je čiernobiele je možné nájsť aj niekoľko negatívnych dôsledkov práce ako sú choroby z povolania, nedostatok voľného času, málo času pre rodinné aktivity, a pod.

 

1.1. Prehľad národných projektov na zamestnanie

 

V súčasnosti (26.04.2018) môžeme na webovej stránke Úradu práce Slovenskej republiky nájsť celkovo 6 národných projektov, na podporu zamestnanosti.

Národný projekt "Podpora individualizovaného poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných UoZ"

Cieľom tohto projektu sú dve hlavné aktivity:

Aktivita č. 1 – Bilancia kompetencií[1] pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie

Aktivita č. 2 – Podpora individualizovaného poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných

 uchádzačov o zamestnanie

porov. http://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/odborne-poradenske-sluzby/narodny-projekt-podpora-individualizovaneho-poradenstva-pre-dlhodobo-nezamestnanych-uoz-aktivita-c.2.html?page_id=762754 z 26.04.2018.

Národný projekt "Šanca na zamestnanie"

Ide o projekt, ktorý má za cieľ vytvoriť pracovné miesto pre znevýhodnených uchádzačov, s osobitným zreteľom na dlhodobo nezamestnaných. Uchádzači nesmú mať viac ako 29 rokov a majú byť min. 12 mesiacov evidovaný ako nezamestnaní. Cieľom je vytvorenie pracovného miesta pomocou nenávratného finančného príspevku na zamestnanie. Povinná doba trvania tohto pracovného miesta je minimálne 3 mesiace. Výška maximálne mesačného príspevku zamestnávateľovi činí 648,96 Eur. Zamestnávateľ si môže požiadať príspevok na rôzne pracovné pomôcky a pod. ale iba jednorázovo najviac vo výške 62,52 Eur.

Porov. http://www.upsvar.sk/buxus/docs/KGR/narodne_projekty/Sanca_na_zamestnanie/Oznamenie_SnZ_Aktualizacia_6.pdf 26.04.2018

Národný projekt "Úspešne na trhu práce"

            Motívom tohto projektu je vytvoriť pracovné miesto cez samozamestnanie v zmysle § 54 ods.  1 písm. a) zákona č. 5/2004. Ide o projekt, ktorý je určený širokej škále súkromných podnikov (výnimky sú iba pri veľkých podnikov) ale tiež pre rôzne štátne inštitúcie, obce a pod. Jednotlivec musí mať menej ako 29 rokov a musí byť min. 6 mesiacov evidovaní, ak má menej ako 25 rokov, tak na príspevok musí mať min. 3 mesačnú dobu evidencie na úrade. Výška ročného príspevku sa líši od miery nezamestnanosti v danom okrese. Ak je vzhľadom na celoslovenský priemer nižšia je to príspevok vo výške 462,50 Eur, ak je vyššia, tak je to 555 Eur[2]. Ak je skrátený pracovný čas, skráti sa aj výška príspevku.

            Porov. http://www.upsvar.sk/buxus/docs/KGR/narodne_projekty/Uspesne_na_trhu_prace/Oznamenie_UnTP_Aktivita_1_Aktualizacia_6B.pdf  26.04.2018

Národný projekt "Chceme byť aktívni na trhu práce (50+)[3]"

            Hlavný motív je zvýšiť nezamestnanosť u dlhodobo nezamestnaných a hlavne starších ľudí. Podmienkou pre poberateľa je to, aby mal min. 50 rokov, bez ohľadu na dobu evidencie na úrade práce. Pracovný pomer musí byť dohodnutí na polovicu pracovného času a min. na 12 mesiacov. Finančný príspevok sa poskytuje: zamestnávateľovi na úhradu: časti preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ,platených zamestnávateľom. Finančný príspevok sa poskytuje najviac počas 12 mesiacov. Maximálna výška mesačného príspevku je 488,38 Eur.

 

Porov. http://www.upsvar.sk/buxus/docs/KGR/narodne_projekty/Aktivni_na_trhu_prace_50/Oznamenie_Aktivni_na_TP_50_Aktualizacia_3.pdf

.

Národný projekt Národný projekt "Cesta z kruhu nezamestnanosti"

 

Tento projekt bol ukončený a od 01.07.2017 prebieha iba dofinancovanie.

Národný projekt „Absolventská prax štartuje zamestnanie“

            Oprávnenými žiadateľmi ohľadne tohto projektu sú absolventi škôl s ktorými úrad uzatvorí dohodu a zamestnávatelia podľa vzoru § 3 Zákona o službách zamestnanosti. Absolventi musia byť mladší ako 26 rokov a vykonávanie musí trvať min. 3 mesiace. Najdlhšia doba praxe je 6 mesiacov. Je to bez možnosti predĺženia, alebo opakovania. Rozsah práce je 20 h/týždenne. Od 01.07.2017 je mesačná výška príspevku vo výške 129,66 Eur[4].

Porov. http://www.upsvar.sk/buxus/docs/KGR/narodne_projekty/Absolventska_prax/Oznamenie_APSZ_Aktivita_1_Aktualizacia_4.pdf

Národný projekt „Praxou k zamestnaniu“

            Cieľom je nájsť prácu pre mladých nezamestnaných, ktorý majú menej ako 25 rokov a sú evidovaný min. 3 mesiace, alebo tí ktorý majú menej ako 29 rokov a sú evidovaný min. 6 mesiacov. Doba zamestnania musí byť pol. týždenného pracovného času na min. 6 mesiacov[5]. Maximálna výška príspevku predstavuje 648,96 Eur.

Porov. http://www.upsvar.sk/buxus/docs/KGR/narodne_projekty/Praxou_k_zamestnaniu/OZNAMENIE_PZ_SR_aktualizacia_10.pdf

Detaily projektov môžeme nájsť na http://www.upsvar.sk/po/sluzby-zamestnanosti/narodne-projekty.html?page_id=532390)

Všetky tieto projekty sú zastrešené zákonom 5/2004 Zákonom o službách zamestnanosti.

Myslím si, že u tohto projektu vznikajú nasledovné otázky: Naozaj tieto projekty dokážu naštartovať zamestnanosť? Aké práce vykonáva absolvent, alebo pracovník starší ako 50 rokov, alebo dlhodobo nezamestnaný? Neberú firmy týchto absolventov iba ako pomocníkov za štátne peniaze, pričom im dajú vykonávať iba určité druhy „podradných“ alebo príliš jednoduchých prác? Čo nové sa títo ľudia naučia ?

Nakoľko všetky projekty sú mnohomiliónové a je potrebné povedať, že firmám to takmer všetko zaplatí štát, sú títo ľudia vlastne akoby novými štátnymi zamestnancami. Štát dotujú všetci neštátny zamestnanci, takže na vytvorenie takýchto pracovných miest sa skladáme všetci cez dane a odvody. Cez zvýšenie odvodov sa zvyšuje cena práce a tým sa znižuje kvalita podnikateľského prostredia obecne. Z tohto uhla pohľadu sú tieto projekty zlým riešením nezamestnanosti a vlastne ani nie sú riešením ale skôr zvyšovaným.

To by neplatilo v tom prípade, ak tieto projekty pomôžu vytvoriť nových zamestnancov, ktorý budú pre trh práce dostatočne atraktívny. Boli by to vlastne akýmisi druhými školami, kde sa naučia to, čo môžu neskôr využiť v ich budúcich zamestnaniach. Napr. ak sa niekto pomocou týchto grantov naučí programovať, tak je veľká pravdepodobnosť že si nájde prácu aj po skončení projektu. Načo máme potom tie prvé školy? Tieto projekty však majú veľkú pomocnú úlohu pre začínajúcich podnikateľov, alebo pre ľudí ktorý z rôznych dôvodov vôbec nepracovali. Avšak nedali by sa tieto milióny (celkovo okolo 115 mil. eur)[6] realizovať inak? Napr. investovaným do škôl, výskumu, vedy, alebo novej infraštruktúry?

 

 

 

 

 

Záver

 

Cieľom tejto práce bol komplexný pohľad na zamestnanosť a tiež na terajšie národné projekty, ktoré majú za cieľ znížiť nezamestnanosť. Tieto projekty sú určené predovšetkým na zraniteľnejšie skupiny ľudí ako sú mladí ľudia (do veku 29 rokov), dlhodobo nezamestnaní a starší ľudia nad 50 rokov. Nezamestnanosť predstavuje vážny problém. Bolo by asi príliš naivné myslieť si, že niekedy sa dosiahne nulová nezamestnanosť. V práci sú zakompované vlastné názory autora.

 

 

 

 

 

 

Použitá literatúra :

 

GIDDENS A. Sociologie. 1999. Argo. 595 s. ISBN 80-7203-124-4

 

SCHRAGGEOVÁ, M. Nezamestnanosť v psychologických súvislostiach. 2011. Nové Zámky: Psychoprof. 115 s. ISBN 987-80-89322-08-4

 

Internetové zdroje :

 

http://www.upsvar.sk/po/sluzby-zamestnanosti/narodne-projekty.html?page_id=532390 26.04.2018

 

http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1884581_urady-prace-maju-desiatky-milionov-na-prispevky-pre-nezamestnanych-koho-presne-sa-tykaju 26.04.2018

 

http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5 26.04.2018

 

 

 

[1] Osobne si neviem predstaviť, čo sa rozumie pod termínom kompetencie pre dlhodobo nezamestnaných?! Veď kvôli tomu, že sú dlhodobo nezamestnaní majú min. kompetencie.

[2]Podľa môjho názoru je veľmi prínosné to, že sa príspevok zvyšuje vzhľadom na evidovanú mieru nezamestnanosti v okrese. Čím viac peňazí ľudia majú, tým môžu viac minúť čo vytvára priestor pre rozširovanie služieb.

[3] Starší ľudia potrebujú našu pomoc a úctu. Je dobré, že sa im štát snaží pomôcť. Na jednej strane majú nižšiu schopnosť prispôsobiť sa novým okolnostiam, ale na druhej strane majú roky neoceniteľných skúseností.

[4] Podľa môjho názoru je to malá mesačná výška. Ak chceme motivovať mladých ľudí na prácu, potrebujeme viac peňazí.

[5]Ide o pomerne dlhú dobu, ktorú je dobré skrátiť. Dnešná doba neumožňuje byť takúto dlhú dobu nezamestnaným.  

[6] Údaj o počte peňazí na projekty http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1884581_urady-prace-maju-desiatky-milionov-na-prispevky-pre-nezamestnanych-koho-presne-sa-tykaju článok je z 02.09.2017

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Z paralelnej reality, v ktorej premiér uviazol, sa nemá šancu vymotať (týždeň podľa Schutza)

Minulosť už dobieha aj veľké ryby.

Cez čiaru: Ktorí vplyvní ľudia dláždili cestu Haščákovi a Pente?

Kto boli vplyvní známi a kamaráti na strane Penty?


Už ste čítali?