Krátko ku genderu a Istanbulskému dohovoru.

Autor: Marián Pillár | 26.4.2019 o 11:56 | (upravené 26.4.2019 o 12:03) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  265x

Ak sa povie Istanbulský dohovor, mnohým naskočí husia koža. Valí sa nás apokalyptické zlo. Gender ideológia je proste všade a my ju musíme zastaviť. 

Našli by sme niekoľko tzv. konšpiračných webov, alebo médií, ktoré jeho našu neratifikáciu pokladajú za víťazstvo.

             Avšak ruku na srdce, koľký z tých, ktorý tento dohovor odmietajú ho aj reálne čítali? A čítali s porozumením? Hmm... tak za to by som nedal ruku do ohňa.

             V čom je vlastne problém tohto dohovoru? Zvyčajne sa argumentuje tým, že pod rúškom ochrany týraných žien detí nám chce salámovou metódou podsunúť gender ideológiu. Nebudeme už iba muži – ženy, ale budeme to, čím sa byť cítime.

             Ako priamy dôkaz z tohto dohovoru sa jeho odporcovia odvolávajú na tento diel :

             „Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov“.

             Takže tu je jadro problému. Chytila sa toho napríklad ĽSNS, ktorá vraví, že tento dohovor chce odstrániť obraz tradičnej rodiny, kde otec predstavuje ochrancu, živiteľa a matka je milujúca bytosť, ktorá ostatným dodáva pokoru, lásku a obetu. Škoda, že pán Uhrík nepovedal, aké vlastnosti majú mať deti a starý rodičia.

             To je však iba jeden pozitívny prípad stereotypu. Ako ďalší stereotyp môžeme brať napríklad to, že muž by mal pánom v celom zmysle slova. A to že zbiť ženu nie je až také nenormálne. Alebo to, že muž má väčšiu múdrosť, sexuálny a mocenský apetít a pod.

             Podľa Uhríka je prevencia proti násiliu dostatočne aplikovaná v právnom poriadku Slovenskej republiky. Všetky formy násilia, nezáleží pritom na tom, na kom sú spáchané sú trestnými činmi. Na to, aby sme zlepšili vymožiteľnosť práva v tejto oblasti nie je nutné ratifikovať celý dohovor.

             Nie, pán poslanec Uhrík v tomto prípade nerozlišuje dve odlišné veci a to je formálna stránka zákona a vôľa občanov dodržiavať tento zákon.  

             Celkovo sa proti násiliu môžeme zomknúť zo strany právnického hľadiska, ale je potrebné mať uvedomenie zo strany spoločnosti ako takej. Predstavme si, že si zo dňa na deň vytvoríme zákon prohibície. Neprebehnú žiadne varovania, žiadne diskusie, nie je podaný ani jeden relevantný dôvod, prečo musíme mať prohibíciu a proste bum. Schváli to naša vláda. Iste my si to môžeme schváliť, ale každý zákon musí mať oporu v živote ako takom. Ak ju nemá, tak je prázdny, iba formálny a potrvá hodnú chvíľu času a úsilia, aby sme ho mohli vykonávať v plnom zmysle. Vari prestaneme popíjať len preto, pretože to takto chcú naši úradníci?

             Rovnako je to v prípade násilia páchaného na ženách. My síce môžeme mať zákony, ktoré násilie odsudzujú a násilníkov trestajú, ale nemá to taký želaný efekt, ak naša spoločnosť násilie toleruje, ba priam ku nemu nabáda. A ja osobne nemám taký pocit, že práve tá Slovenská spoločnosť je taká, ktorá dokáže priamo násilníka morálne odsúdiť. Každý z nás má v sebe celý rad predsudkov. S predsudkami sa rodíme, žijeme a zomierame.

             Trocha sa zamyslime nad gender ideológiu. Ak platí, že stieranie prirodzených, teda podľa niektorých Bohom daných rozdielov medzi mužom a ženou je zlom, tak opak toho musí byť dobrom. Tieto rozdiely by sme teda mali posilňovať. V každej nasledujúcej generácii by muži mali byť mužnejšími a ženy by mali byť ešte ženskejšie. Ak budeme tieto hranice rozdielnosti roztvárať donekonečna, po čase vznikne prelom, ktorý bude neprekonateľný. Podobné sa predsa dáva dokopy so svojím podobným. Ak muži a ženy budú tak nepodobnými, tak sa nemôžu dať dokopy, pretože taký je zákon bytia.

             Uvediem názorný príklad. Jednoducho si teraz vymenujme všetky typické mužské záľuby a vlastnosti a dajme im väčší rozmer. Pivo, futbal, cigary, technika, počítače, šport, zbrane, vojna, vecné a racionálne vyjadrovanie a pod. A teraz si vymenujme všetko to, čo majú mať v kolónke ženy ako nakupovanie, kávičkovanie, kecanie, starosť o detí,  pokec o všetko možnom. Takto vieme, že typický muž sa ani moc nemá o čom rozprávať s typickou ženou. Môžu sa rozprávať na ohľadne nejakých všeobecných reči o všetkom možnom, ale ako náhle bude rozdiel v povahách tak veľký, že bude až neprekonateľný, tak sa muž zo ženou ani nebudú rozprávať. A nebudú môcť sa ani do seba zaľúbiť, pretože ich svety sa jednoducho nebudú dať prepojiť. Po prípade by to bolo možné, vtedy ak berieme, že zaľúbenosť má čisto sexuálny charakter. Zaľúbiť sa môžeme do niekoho, kto je nám podobný. Ak nám nikto nebude podobný, tak na základe čoho sa môžeme zaľúbiť? Takto by nastala paradoxná situácia. Nemôžeme sa zaľúbiť do duševných čŕt daného muža/ženy, pretože naše svety budú tak odlišné, že bude medzi nimi ontologický predel. Ale nakoľko sa pod vplyvom rozširovania rozdielov medzi mužmi a ženami zväčšia aj vonkajšie sexuálne znaky, tak sa nutne zaľúbime iba na základe týchto znakov. A nie je to náhodou isté degradovanie človeka na jeho nižšiu prirodzenosť? Akoby sme už boli iba nejaké zvieratká, pretože zvieratká sa nedokážu zamilovať na základe povahy, ale majú iba sexuálny styk. Už teraz je počuť hlasy, podľa ktorých sa náboženská náuka premenila na sexuálnu výchovu.

             Pri pohľade do histórie si musíme uvedomiť, že ten náš pohľad na pohlavie je dosť relatívny, nech sme akokoľvek presvedčení o jeho pravdivosti. V antike bola homosexualita prirodzenejšia ako heterosexualita. Tradičné mužské oblečenie v osvietenstve vôbec nevyzeralo ako mužské. Vysoké podpätky, pančuchy, veľké parochne.

             Ešte jedna vec ku genderu. Ako môže človek zmeniť tie veci, ktoré sú dané Bohom, ak je na menšej úrovni ako samotný Boh? Boh teda vytvára iné veci ako človek, alebo ani nie?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?