Kotlebových 1 488

Autor: Marián Pillár | 30.4.2019 o 18:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  516x

             Približne pred dvoma rokmi sa Kotleba dostal do problémov za odovzdanie šekov chudobným rodinám zo sumou 1488 EUR. Podľa polície a aj podľa iných odborníkov malo ísť o  poukázanie na čísla 14 a 88, ktoré symbolizujú neonacizmus.

Dlho mi vŕtalo hlavou to, ako sa voči tomu dokáže pán poslanec Kotleba obhajovať. Ukázalo sa, že podobné čísla mal aj vo svojej firme, keď uplatňoval zľavy pre zákazníkov. Z pohľadu LSNS išlo o ďalší dobrý marketingový vzťah. Zviditeľnia sa, ukážu že dávajú dary chudobným, svojich najvernejších uistia v tom, že ich smerovanie je pravé a nezmenené, pre ostatných bude martýr ktorého politická polícia trestá za dobré skutky, a ak súd rozhodne v jeho prospech tak ukáže, že prokuratúra je iba akousi politickou hračkou. Ak súd rozhodne inak, tak sa tým poukáže na skorumpovanosť a neobjektívnosť súdov. Summa summarum, Kotleba vždy vyhrá. On dobre vie, že jeho voličom niečo také vôbec nevadí, veď ako sa dá spájať charitatívny čin vôbec s nejakým neofašizmom? Vlastne sa pýtam, čo už by mohlo prekážať jeho voličom?

          Pred časom som si prezrel dve videá, na ktorých sa Kotleba obhajoval. Musím povedať, že marketing a rétorické schopnosti Kotlebovej strany sú na vysokej úrovni. Bolo by veľkou chybou tvrdiť, že je to iba akási banda hlupákov, ktorý využívajú všeobecnú zlosť voči akémusi systému a politikom vôbec. Táto strana je sofistikovaná, a každý rétorický a iný počin je prepracovaný.

          Najprv si skúsme zodpovedať, čo by sa muselo udiať, aby sme tvrdili, že to je propagácia fašizmu. Vyhlásime zbierku pre chudobných ľudí. Z výšky predchádzajúcich nazbieraných peňazí z obdobnej zbierky, zrejme vieme, koľko vyzbieraných peňazí môžeme očakávať. Dajme tomu, že reálny odhad je od 1 000 do 2 500 Eur. Iste sa môže stať, že sa vyzbiera menej alebo viac, ale pre tieto účely musíme urobiť určitú abstrakciu. Šanca, že sa náhodne vyzbiera takáto suma, za okolností, že ľudia nevedia koľko je aktuálne vyzbieraných peňazí je teda 1 : 1 500. Iste šanca je vždy, ale nehrajme sa tu na nejakých hazardných hráčov, ktorý čím viac prehrávajú, tým viac veria, že vyhrajú. A to nebol iba jeden šek, ale dajme tomu že dva šeky. To znamená, že buď urobili dva nezávislé zbierky, alebo rozdelili jednu veľkú zbierku na dva rovnako veľké sumy, aby sa každá rodina dostala rovnaký podiel. Skôr, je lepšia tá druhá možnosť, pretože by bolo divné dávať jednej rodine inú sumu ako druhej a to pri rovnakom podujatí. Takže pri dvoch šekoch sa muselo vyzbierať min. 2 976 EUR, čo iba zvýšilo nepravdepodobnosť toho, že sa LSNS náhodne podarilo vyzbierať presne takúto sumu.

          Práve prvok náhody čiže nevôle a vôľovej, cielenej aktivity je potrebné zdôrazniť. Ani sa mi moc nechce veriť, že toto nevie niekto rozlišovať. Ja sa predsa nerozhodnem ako sa volám, to je mimo mojej vôle, ani sa nerozhodnem na akej ulici s akým číslom budem bývať. Ani to, aké číslo bude na SPZ môjho auta. Môžem mať meno Adolf, bývať na ulici s číslom 1488, aj moje auto môže mať SPZ s číslom 1488 a aj tak nemám nič spoločné s nacizmom. Veď predsa nemôžem za debilitu mojich rodičov, že ma takto pomenovali, za všetky okolnosti, ktoré viedli ku tomu, že teraz bývam na tejto ulici ani za to, že počítač vygeneroval toto číslo na moje auto. V tom všetkom som nevinne.

          Úplne iné by to bolo ak by som sa najprv volal Marián a neskôr by som sa premenoval na Adolfa, ak by som hľadal iba také ubytovanie s takým popisným číslom, a ak by som si želal iba takú SPZ s takým číslom. Vtedy sa už nemôžem vyhovárať na žiadnu náhodu, pretože to sú všetko moje cielené aktivity, ktorými sa hlásim ku symbolike neonacizmu. Aby sme boli ešte presnejší a nelámali tak skoro nado mnou palicu, tak sú to určité indície. Ja môžem byť napríklad určitý debil, ktorý o tejto symbolike nemá páru, alebo nejaký zmanipulovaný blb. My nemôžeme vidieť nikomu presne do hlavy. Vždy čo môžeme verne posudzovať je vonkajší prejav človeka. Preto ak budem trúsiť viac ako je obvyklé, slogany tu žid tam žid, tu kapitalista tam to, tak to sa všetko spojí do jedného vreca. A výsledok máme na svete, som nácek.

          A teraz spätne ku Kotlebovej obhajobe. V parlamente sa Kotleba objahoval tradičným argumentačným klamom, alebo ak chcete failom. Nehovoril o sebe, ale hovoril o tom, že aj tí druhí sú zlí a prečo netrestáte ich. Alebo lepšie bude ak tú spojku, aj, v predchádzajúcej vete vynecháme. V prípade politiky a debát o politike tento jav vídame pomerne často. Niekto niečo spravil zlé – ale pozrime sa čo, spravil ten druhý. Fico kradol – no a?!, Kiska je zlodej tiež a naopak. No neviem ako by nás potešila naša polovička, ak by sme prišli na neveru a ona by sa obhajovala systémom – veď sa pozri aj iný podvádzajú :D. Zo psychologického hľadiska je to však účinná taktika, pretože myseľ sa preorientuje na iný problém, ktorý s pôvodným vôbec nesúvisel. Veď čo majú spoločné Ficove a Kiskove kauzy? A čo má spoločné to, že niekto podvádza s tým, že niekto podvádza toho druhého? Z politického hľadiska ide o veľmi nebezpečný efekt, pretože sa takto dokáže obhájiť vlastne všetko cez kruhovú argumentáciu a to vyvoláva iba nové zdesenie z politiky.

          Kotleba teda v pléne NR SR tvrdil, že aj iný používajú tieto čísla a nie sú za to trestne stíhaný. Vybral zopár príkladov z CRZ (centrálny register zmlúv). V tomto registri sa nachádzajú všetky zmluvy medzi štátom a inými organizáciami a zmluvy, ktoré štát uzatvára medzi sebou, teda medzi ministerstvami a pod. Dňa 30.04 systém eviduje celkom 1 864 006 zmlúv. Najvyššia suma je medzi poisťovňou Alianz a NDS a to 2 381 028 312,49 €. To len na ukážku. Je asi každému zo zdravým sedliackym rozumom jasné, že pri takom množstve zmlúv sú tam s vysokou pravdepodobnosťou všetky čísla do cca 5 000 Eur. Takže sa prihodí aj oné číslo 1 488. Nájdete tu sumu 1 487 – áno. A sumu 1 489 – áno. Aj 1 490 a takto by sme mohli rátať ďalej. Je to obdobné, ako by pán Kotleba neurobil jednu zbierku, ale rovno 1 864 006 zbierok. Pri takom množstve by sa mali nájsť aj iné čísla.

          Predstavme si klasickú 4 člennú rodinu s dvoma rodičmi a deťmi. Majú priemerný zárobok a taktiež míňajú priemerne, ako ostatné domácnosti. Ak budeme kontrolovať všetky ich ročné výdavky, všetky bločky, tak by sme štatisticky mali natrafiť aj na to, že niekedy kupovali v hodnote 14,88 Eur. Ale to predsa ešte vôbec neznamená, že sme tu natrafili na rodinku neonacistov. Museli by sme im dokázať, že túto sumu mali na bločku úmyselne, teda že niekto z rodiny si tak napočítal nákupné položky, aby dostal toto číslo.

          Druhá vec, ktorá je závažná pri posudzovaní tejto veci je samotné ukazovanie sumy. Je totiž rozdiel ak ja som presvedčený nacista, vždy si kupujem veci v hodnote 14,88 Eur, a tieto bločky mám iba doma pre seba. Navonok som normálny človek, občan ako každý iný. Ale akonáhle budem chcieť šíriť svoje presvedčenie ku druhým, napríklad aj cez sociálnu sieť, tak to je už iné. V CRZ síce môžeme mať aj zmluvy na osudné číslo, ale pokiaľ sú zapatrošené iba v tomto registri a nikto ich neukazuje s tým, že aký on je nácek, tak v tom nevidím až taký problém. Samozrejme, že tím nikoho neobhajujem, ani nezľahčujem problém.

          V ďalšom videu, na ktorom sa Kotleba obhajoval spolu zo svojimi straníkmi nepovedal nič konkrétne na svoju obhajobu. Iba útočil na tzv. politickú políciu, prokuratúru, lamentoval nad tým ako môže byť niekto stíhaní za to, že daruje peniaze a pripomenul rozkrádačky štátneho majetku od nežnej revolúcie a to ako on znížil dlh Banskobystrickej župy. Z argumentačného hľadiska odveci, pretože to všetko nič nemá spoločné s daným prípadom. Ale zo psychologického a marketingového hľadiska strany, to je výborná vec. Veď v politike nejde o jasné argumenty a používanie čo najmenších argumentačných failov, ale o nanášanie jedných mienok nad druhými. To je proste taký guľáš, že nikto nevie čo je čo, len to jeme.

          Iba krátko – Kotleba predsa nebol stíhaní za nejaký dar, ale za možnú propagáciu neonacizmu a to sú predsa absolútne rozdielne a nesúvisiace veci.

          Na záver si pomôžem prirovnaním, od kňaza Mariána Kuffu. On prirovnával gender ideológiu ku vitamínovému cukríku v ktorom je okrem vitamínov aj jed. Ak odmietneme podať nášmu dieťaťu tento cukrík, tak budeme prehrešený, pretože nechceme dať deťom vitamíny. Ale nejde o vitamíny, ale o jed, ktorý je spolu s vitamínmi a ktorý nás zabije. V tomto prípade vitamíny predstavuje samotné darovanie pre chudobné rodiny a jed je fašizmus.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Lučanský je na NAKA už hodiny, usvedčujú ho kajúcnici

Zadržali ho po tom, ako prišiel na dohodnutý výsluch.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Polovica štátnych akcioviek vymenila šéfov. Netransparentne

Najférovejšie vyberali na ministerstve hospodárstva.


Už ste čítali?